Problémy pri vychádzaní s peniazmi má podľa údajov Eurostatu takmer 29 % Slovákov, čo je jeden z najvyšších podielov v Európskej únii (EÚ). Pocit finančnej neistoty na Slovensku pretrváva, pretože rast produktivity a pridanej hodnoty je príliš slabý na to, aby umožnil udržateľný rast vyšších miezd. Zhodnotil to analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
„Ak má Slovensko objektívne znižovať pocit subjektívnej chudoby, musí opäť naštartovať motor produktivity a posilniť ekonomické jadro, z ktorého budú profitovať aj domácnosti. Posun k znalostnej ekonomike, ktorá vygeneruje vyššiu pridanú hodnotu, nakoniec pomôže aj ľuďom, ktorí pracujú v odvetviach, kde nie je veľký priestor na rast produktivity práce či vyššiu mieru inovatívnosti,“ uviedol Kočiš.
Vlani sa celkovo 17,4 % európskej populácie považovalo za subjektívne chudobných. Oproti roku 2015 ide o zlepšenie, keď subjektívnu chudobu pociťovalo 25 %. Ekonomický tlak na európske domácnosti sa podľa analytika postupne zmierňuje. Za najviac subjektívne chudobných sa považujú Gréci, a to na úrovni 66,8 %. Nasleduje Bulharsko s 37,4 % a Slovensko s 28,7 %. Naopak, najmenšie percentuálne podiely chudobných má Holandsko a Nemecko (zhodne 7,3 %) či Luxembursko (8,5 %).
Analytik pripomenul, že SR sa v miere subjektívnej chudoby pohybuje dlhodobo okolo 30 %. Pri jednorodičoch či domácnostiach, kde žijú dôchodcovia sami, je to aj viac ako 40 %. V minulosti bolo na tom Slovensko lepšie z dôvodu reforiem, vstupu do EÚ a eurozóny či prílevu zahraničných investícií. Okrem týchto vecí pomohlo krajine podľa Kočiša aj otvorenie trhu zahraničnému kapitálu a zapojenie sa do medzinárodného obchodu. Neskôr však štát po relatívne rýchlom raste nedokázal prejsť na model, ktorý je založený na inováciách a vyššej pridanej hodnote.
Slovenská ekonomika podľa analytika síce naďalej rastie, ale stagnujúca produktivita a slabý základ inovácií brzdí zlepšovanie životnej úrovne. Ak má SR znižovať pocit chudoby a zároveň zvyšovať mzdy, tak sa musí zamerať na rast produktivity a vyššiu pridanú hodnotu. To si vyžaduje investície do výskumu a vývoja, podporu vedy, kvalitnejšie vzdelávanie a efektívnejšie dane, ktoré zachovajú motiváciu podnikov investovať. „Ak Slovensko chce, aby hospodársky rast opäť cítili aj ľudia vo svojich peňaženkách, musí posilniť jadro ekonomiky, rozšíriť zdroje rastu, teda diverzifikovať a inovovať, a nakoniec preniesť výsledky ekonomického rastu do celej spoločnosti,“ dodal analytik.
