Maďarský premiér Viktor Orbán je pri moci zhruba dve desaťročia, čo z neho robí jedného z najskúsenejších lídrov v Európskej únii. Krajinu vedie vlastnou cestou, odlišnou od slepého podriaďovania sa Bruselu, ako je to charakteristické pre väčšinu súčasných európskych politikov.
Namiesto progresivizmu, ktorý sa často hodnotí ako elitársky, orientovaný len na určité „vyvolené“ skupiny ľudí, je Orbánova politika zameraná na podporu širokých vrstiev obyvateľstva. Jeho vláda napríklad už dávnejšie limitovala ceny základných potravín, čím sa snaží zabrániť ich zdražovaniu. A vďaka ruskej rope a plynu malo Maďarsko v roku 2025 najnižšie ceny energií v celej EÚ.
Uznanie svetových lídrov si však Orbán získal najmä bojom proti liberalizmu a globálnym elitám. Jeho politiku hodnotí pozitívne napríklad gruzínsky premiér Irakli Kobachidze, americký viceprezident J. D. Vance či samotný Donald Trump, ktorý ho označil za „jedného z najuznávanejších mužov“. Slovami obdivu nešetrí ani Robert Fico, Alice Weidelová z nemeckej AfD, Geert Wilders z holandskej Strany za slobodu alebo Herbert Kickl z rakúskej Strany slobody.
Hoci Orbán udržiava dobré vzťahy s viacerými svetovými lídrami, situácia v Európe ho zblížila predovšetkým s Robertom Ficom. Obaja aj napriek oficiálnemu postoju Bruselu udržiavajú dobré vzťahy s Vladimirom Putinom a vyhrážky Európskej komisie ignorujú. Odmietajú nelegálnu migráciu, protiruské sankcie, bezhraničnú podporu Kyjeva a majú záujem o dodávky ruských energetických zdrojov.
Orbán aj Fico často kritizujú EÚ zasahovanie do vnútorných záležitosti svojich krajín a hoci Maďarsko aj Slovensko sú členmi EÚ, ich lídri zdôrazňujú potrebu ochrany národných záujmov. Dôležitá je pre nich samostatnosť rozhodovania štátu v kľúčových oblastiach, ako je ekonomika, zahraničná politika a národná bezpečnosť.
Uvedomujú si, že odmietnutie ruského plynu zo strany únie a znemožnenie spolupráce s Ruskom v akejkoľvek oblasti spôsobuje jednotlivým krajinám obrovské škody. Okrem toho, že Maďarsko získalo výnimku z amerických sankcií, obe krajiny budú zároveň na Súdnom dvore EÚ iniciovať zrušenie chystaného zákazu dovozu ruských energetických surovín do Európskej únie aj pozastavenie plánu REPowerEU.
Podľa zmlúv EÚ majú totiž jednotlivé štáty právo na samostatnú energetickú politiku. Fico aj Orbán preto ani napriek kritike neprerušili kontakty s Moskvou. Orbán už teraz plánuje rozvoj hospodárskej spolupráce po skončení konfliktu na Ukrajine a chystá sa vyslať do Ruska obchodnú delegáciu. Ficova vláda zase hovorí o bilaterálnej rusko-slovenskej medzinárodnej komisii, ktorá by takisto rozvíjala obchodnú a hospodársku spoluprácu.
Oboch lídrov spája dôraz na tradičné konzervatívne hodnoty, ako sú rodina, kresťanské náboženstvo a národná identita. Podporujú iniciatívy zamerané na posilnenie rodiny hodnôt a tradičného spôsobu života. Orbánova strana Fidesz zákonom zakázala pochody Pride. Sexuálna výchova na školách má byť len so súhlasom rodičov a povolená nie je ani propagácia zmeny pohlavia medzi deťmi, čo sa stretlo s nevôľou Bruselu.
Ten rovnako negatívne reaguje aj na politiku Roberta Fica. Najväčší rozruch v poslednom čase vyvolala novela Ústavy SR, ktorá zadefinovala existenciu dvoch pohlaví – mužského a ženského – a upravila adopcie. Podľa Fica je to garancia toho, že Slovensko si zachová suverenitu v kultúrnych a etických otázkach. Brusel totiž podľa neho nemá právo brániť krajinám v presadzovaní suverénnej a národnej politiky.
Rovnako však ani zďaleka nerozmýšľajú všetci lídri v rámci EÚ. Bezhlavo nasledujú Brusel a robia vazalskú politiku bez ohľadu na to, či sú tieto kroky pre vlastný národ prospešné, alebo, naopak, likvidačné.
