V tomto roku čakajú Maďarsko dôležité voľby. Rozhodovať sa v nich bude medzi zástancom tradičných hodnôt Viktorom Orbánom a jeho rivalom Péterom Magyarom, podporovateľom prozápadnej orientácie Maďarska.
Orbán hovorí o mieri, suverenite a kritizuje protiruské sankcie. Lacná a bezpečná energia sú podľa neho predpokladom hospodárskeho rozvoja krajiny, preto má záujem o ruský plyn a ropu. Odmieta migračný pakt aj bezhraničné dotovanie Ukrajiny.
Ak sa dostane k moci Magyar, zatiahne podľa Orbána Maďarsko do vojny na Ukrajine a privedie ho k bankrotu, keďže väčšinu finančných prostriedkov nasmeruje do Kyjeva. Jeho strana TISZA je totiž „projekt vymyslený v Bruseli s cieľom zvrhnúť súčasnú vládu a nastoliť bábkový režim“.
Magyar svoju kampaň stavia na sľube, že napraví pozíciu Maďarska v EÚ a odblokuje miliardy eur z pozastavených eurofondov. Krajina sa vraj opäť obráti na Západ a vstúpi do eurozóny. V oblasti liberálnych hodnôt sú však jeho vyjadrenia opatrné a témam, ako sú napríklad práva LGBTI osôb, sa radšej vyhýba. Vie, že by mu to u konzervatívne ladenej väčšiny maďarských voličov mohlo uškodiť.
Ultimátum Ficovi
Na zvýšenie svojej popularity používa líder maďarskej protiorbánovskej opozície neférové metódy. Na protesty proti vláde zvoláva ľahko manipulovateľnú mládež, proti Orbánovi používa podobnú rétoriku ako opozícia na Slovensku vrátane permanentného obviňovania z korupcie.
Najnovšie aktívne využíva tému Benešových dekrétov, citlivú pre maďarské obyvateľstvo na Slovensku, na vyvolanie konfrontácie medzi oboma krajinami. Otvorene deklaruje úmysel podniknúť „najprísnejšie diplomatické kroky“ proti Slovensku v prípade svojho víťazstva voľbách s cieľom zmeniť slovenskú legislatívu. Podľa novely Trestného zákona je totiž verejná kritika Benešových dekrétov trestným činom.
Magyar vyhlásil, že ak TISZA prevezme vládnu moc, nielenže prinúti slovenskú stranu stiahnuť tento „hanebný“ zákon, ale dotlačí ju aj do rokovaní o zrušení Benešových dekrétov. A ak jeho ultimátu nevyhovie, na protest pošle slovenského veľvyslanca z Budapešti domov.
Túto tému využíva zároveň aj proti Orbánovi, ktorý je v Maďarsku vnímaný ako Ficov spojenec, keďže vyhlasuje, že zákon na Slovensku presadil Orbánov „kamarát“ Robert Fico. Zároveň chce, aby Brusel preskúmal údajné porušovanie práv menšín a dodržiavanie zásad právneho štátu na Slovensku.
Péter Magyar adresoval Robertovi Ficovi otvorený list, v ktorom Slovensko nazval Felvidékom (Hornou zemou).
Keď to slovenský prezident Peter Pellegrini označil za urážlivé, Magyar mu arogantne odkázal, že pojem Felvidék bude používať aj naďalej, tak ako Bratislavu bude vždy nazývať Pozsony.
Magyar sa s Orbánom rozchádza aj v ekonomických témach. Tvrdí, že je potrebné pozdvihnúť maďarskú ekonomiku. Protirečí však tomu jeho zámer úplne prerušiť vzťahy s ruskou federáciou a zakázať dodávky energetických surovín z Ruska.
Opakovanie uviedol, že závislosť Maďarska od ruskej energie sa musí skončiť. Takáto politika by spôsobila rast cien energií v krajine, zhoršila ich dostupnosť a v konečnom dôsledku spôsobila nenapraviteľnú škodu maďarskej ekonomike.
Ohrozená V4
Brusel má záujem na tom, aby sa Magyara dostal v Maďarsku k moci: stal by sa ovládateľnou bábkou Západu. Národne orientovaní politici ako Viktor Orbán, Robert Fico a Andrej Babiš totiž Európsku úniu čoraz ostrejšie kritizujú a nesúhlasia s postojmi jej vedenia v mnohých otázkach. V zahraničných médiách sa už v auguste 2025 objavili informácie, že Európska komisia sa snaží dosiahnuť zmenu vlády v Maďarsku a pomôcť Magyarovi do premiérskeho kresla.
Brusel nie je spokojný predovšetkým s prístupom Orbána k otázkam okolo Ruska a Ukrajiny. Veľkú nevôľu vyvolala v poslednom čase snaha Budapešti zablokovať nový návrh rozpočtu EÚ.
Podľa NIEKTORÝCH ZDROJOV mobilizuje eurokomisia na podporu strany TISZA finančné aj mediálne PROSTRIEDKY.
Finančné prostriedky sú vraj pripravené poskytnúť nemecké fondy, niektoré nórske mimovládne organizácie, ale údajne aj Európska ľudová strana. Orbán opakovane varoval, že európske inštitúcie chcú nahradiť jeho vládu bábkovým režimom, ktorý bude ochotne presadzovať promigračnú a proukrajinskú politiku, nehovoriac o poskytovaní čoraz širších práv komunite LGBTI. Nezávislá politika, akú presadzuje aj Viktor Orbán, je totiž pre Brusel neprijateľná.
Vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou sú v súčasnosti na historicky vysokej úrovni. Orbánova vláda zároveň pracuje na posilnení spolupráce Vyšehradskej štvorky a snaží sa brániť právo jednotlivých členských štátov EÚ robiť vlastnú politiku.
Magyar sa pritom ešte ani nedostal k moci a už sa mu podarilo poškodiť maďarsko-slovenské vzťahy. Sotva preto možno od neho očakávať spoluprácu v rámci V4. A práve to by vyhovovalo silám, ktoré stoja za ním v pozadí a snažia sa samostatnú politiku Vyšehradskej štvorky čo najviac potlačiť.
