Na hodnotenie, či euro za necelé desaťročie pomohlo slovenskej ekonomike, je ešte priskoro. Naopak, pre Česko spoločná mena nie je zaujímavá, tvrdí bývalý guvernér Českej národnej banky (ČNB) Miroslav Singer.
„Na zodpovedné hodnotenie si ešte musíme počkať. Nie je ešte úplne jasné, kam povedie vývoj v eurozóne a ako sa vyriešia krízové situácie, ktoré prechádzajú z Grécka do Španielska a Talianska. Kým sa toto vyjasní, bude čas zhodnotiť aj vývoj na Slovensku,“ konštatoval Singer, ktorý mal ako guvernér k prijatiu eura v Česku veľmi zdržanlivý postoj.
„Za zdržanlivosťou je postoj, že sa nezdá, že by prijatie eura prinieslo českej ekonomike niečo mimoriadne. Euro je veľká zmena, ponúka však relatívne málo pozitív pre českú ekonomiku. To je dôvod, prečo sa spomínaná debata odohráva len v teoretickej rovine.
V praxi je otázne, čo za euro získame. U nás je 5-7 percent pri pohybe kurzu vnímaných ako niečo dramatické. To však svedčí o tom, ako je kurz stabilný.“ Na Slovensku pritom v druhej polovici 90. rokov kurz klesol o tretinu. „Vtedy si každý môže povedať, že by to možno chcelo inú menu,“ vysvetľuje Singer pri porovnaní dôvodov, prečo už Slovensko euro má, kým Česko ho vytrvalo odmieta.
Členstvo v eurozóne sa môže v budúcnosti spájať aj s rýchlejšou integráciou v rámci EÚ a príslušnosťou k jadru únie, čo považuje za prioritu premiér Robert Fico. Singer si však myslí, že menšie krajiny ako Česko alebo Slovensko by mali v jadre EÚ len malé slovo.
„Presne túto debatu som zažíval vyše jedenásť rokov na rokovaniach českej vlády. V skutočnosti je to viac politické heslo než skutočná realita. Realita je, že buď EÚ ťahajú veľké krajiny, alebo sa na ničom nevie dohodnúť. Idea príslušnosti k tvrdému jadru ukazuje záujem sedieť pri stole s nimi a môcť im pritakávať,“ dodal Singer.
