Transmastné kyseliny patria k nenasýteným tukom. V neveľkom množstve sa prirodzene vyskytujú v mäse či mliečnych produktoch. Tieto látky nepredstavujú pre naše zdravie nijaký problém, aj keď ich náš organizmus nepotrebuje. Neplatí to však pre ich priemyselne vyrobené analógy.
Margarín bol pôvodne vyvinutý ako krmivo, po ktorom mali rýchlo priberať moriaky. Namiesto toho ich však zabíjal. Investori, ktorí vložili do výskumu množstvo prostriedkov, však požadovali návrat svojich investícií. A tak sa súčasťou pôvodne bielej hmoty bez chuti a zápachu stalo žlté farbivo aj príchuť a dostala sa na pulty predajní ako údajne zdravší variant masla.
Hoci má margarín rovnaké množstvo kalórií ako maslo, obsahuje menej nasýtených tukov. V niektorých jeho druhoch sa pritom nachádza vyše 50 percent transmastných kyselín. Podľa štúdie Harvard Medical môže ich konzumácia zvýšiť výskyt ochorení srdca až o 53 percent. Zvyšujú hladinu škodlivého LDL cholesterolu, ten prospešný pritom znižujú.
Pri ich pravidelnej konzumácii stúpa ohrozenie onkologickými ochoreniami zhruba päťkrát. Znižujú imunitu, ale napríklad aj reakciu organizmu na inzulín. Zdravotníci preto odporúčajú ich príjem obmedziť na stopové množstvá.
Transmastné tuky jednoducho pre naše telo nie sú prirodzené, nedokáže ich stráviť a spotrebovať vo forme energie, ale ani správne vylúčiť. Hromadia sa v ňom a doslova sa lepia na bunky.
Upchávajú sa artérie, množstvo tuku v pečeni stúpa a bez ohľadu na telesnú námahu sa tým nič nedá robiť. Hrozí mozgová mŕtvica, infarkt, zlyhanie pečene či rôzne onkologické ochorenia. Margarín nechutí hmyzu, ani po rokoch sa nepokazí, vyhýbajú sa mu aj plesne a ostatné mikroorganizmy.
Margarínu chýba iba jedna molekula, aby sa z neho stal stopercentný plast. Keby sme spomenutú molekulu pridali do margarínu, prakticky by sa zmenil na plastový obal, v ktorom sa predáva…
