Ruský tanker po prvý raz zvládol cestu v arktických vodách bez ľadoborca. Christophe de Margerie prepravil kvapalný zemný plyn z prístavu Hammerfest v Nórsku do juhokórejského Porjongu. Trasu cez ľadový arktický príkrov Severnej cesty absolvoval za 19 dní, teda o tridsať percent rýchlejšie ako pri bežne využívanej plavbe cez Suezský prieplav.
Moderný tanker bol od začiatku projektovaný na pohyb v arktických vodách a slúžiť má na dopravu zemného plynu z polostrova Jamal. Na svojej ceste využil aj špeciálne prvky, nahrádzajúce inak bežne používanú eskortu ľadoborcov. Plavidlo tak dokáže preraziť ľad dosahujúci hrúbku až 1,2 metra.
„Plavba bola veľmi rýchla, najmä ak berieme do úvahy to, že sme nepoužili ľadoborec. Je pre nás vzrušujúce vedieť, že môžeme túto trasu využívať po celý rok,“ tvrdí Bill Spears, hovorca spoločnosti Sovcomflot, vlastniacej tanker.
Ochrancovia životného prostredia tvrdia, že zvýšená prevádzka v arktických vodách môže v budúcnosti poškodiť tamojší krehký ekosystém. Sovcomflot však s kritikou nesúhlasí. Firma argumentuje tým, že jej moderný tanker môže na pohon využívať aj transportovaný zemný plyn a znížiť tak škodlivé emisie o desiatky percent.
Severná morská cesta je pre konvenčné dopravné plavidlá po väčšinu roka uzavretá. Preplávať sa tu dá za sprievodu ľadoborcov len počas najteplejších štyroch mesiacov v roku. Nasadenie moderných tankerov, ktorých chce firma Sovcomflot do Arktídy vyslať pätnásť, toto dopravné okno rozširuje v podstate na celý rok.
Ruská vláda odhaduje, že do roku 2020 záujem o dopravu touto oblasťou vzrastie až desaťnásobne. „V uplynulých rokoch sme zaznamenali stabilný rast v doprave cez túto oblasť. Vždy ju však komplikoval ľad. Teraz môžeme klientom ponúknuť výrazne rýchlejšiu alternatívu, než je doprava cez Suez. Pokles nákladov na dopravu bude rapídny,“ vysvetľuje Spears.
Podľa oceánografa Simona Boxalla z univerzity v britskom Southamptone je postup dopravných spoločností logický, rovnako ako konštruovanie plavidiel, schopných zvládnuť náročnú plavbu Severnou cestou. Do úvahy treba brať aj postupujúce topenie arktického ľadu. Plavba tak môže byť v nasledujúcich rokoch výrazne jednoduchšia a dostupnejšia.
Práve ľadový príkrov Arktídy a Antarktídy trpí globálnym otepľovaním najviac. Ukazuje to pohľad na štatistiky. Antarktická ľadová pokrývka je o 6,3 percenta pod dlhodobým priemerom z rokov 1981 až 2010. Ide o druhú najnižšiu zaznamenanú hodnotu od začiatku meraní pred štyridsiatimi rokmi. V Arktíde je ľadová pokrývka o 7,5 percenta pod priemerom.
