Poruchy spánku dnes podľa lekárov ohrozujú až 45 percent svetovej populácie. Súhrnne ich možno označiť ako stav, ktorý človeku bráni v osviežujúcom a pokojnom spánku. Existuje pritom množstvo rôznych porúch, počnúc zlým spánkom počas noci až po nadmerný spánok cez deň. K tým najčastejším patrí insomnia, teda nespavosť, alebo hypersomnia – nadmerná spavosť. Patria sem však aj poruchy spánkového režimu.
Najbežnejší typ spánkovej poruchy sa vyznačuje problémami so zaspaním a udržaním spánku. Ide aj o pravidelné budenie sa počas noci a problematické opätovné zaspávanie po zobudení, či príliš skoré prebudenie sa. Trápi napríklad ľudí pracujúcich na smeny a môže sa objaviť aj pri prekonávaní časových pásem. Ak sú problémy so spánkom dočasné, nie je dôvod na paniku.
Ak sú však pravidelné a začnú negatívne ovplyvňovať bežný život, treba zvážiť pomoc odborníka. Obrátiť sa možno napríklad na neurológa. Ten okrem iných problémov lieči aj ochorenia spojené so základným narušením spánkového cyklu. Problém netreba podceňovať, keďže ospalosť podľa štatistík zapríčiňuje viac ako polovicu pracovných úrazov a takmer polovicu dopravných nehôd.
Náš spánkový cyklus regulujú dva systémy: homeostatický a cirkadiánny. Homeostatický systém je zodpovedný za tzv. tlak k spánku – čím dlhšie človek nespí, tým je tlak k spánku väčší. Cirkadiánny systém zase funguje na princípe vnútorných hodín, udávajúcich rytmus celému nášmu organizmu, pričom zodpovedá aj za kolísanie stavov bdelosti a ospalosti.
Väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že ľudia v produktívnom veku by mali spať 7 až 9 hodín, dospievajúci dokonca 8 až 10 hodín denne. Často však spíme vo všedný deň menej a spánkový dlh sa snažíme dohnať cez víkend, čo podľa odborníkov nepomáha, práve naopak – narúša naše prirodzené biorytmy. Pre školské či pracovné povinnosti vstávame v čase svojej biologickej noci, večer si zase predlžujeme deň umelým osvetlením. Umelé svetlo má zväčša v spektre modrú zložku, ktorá aj pri nízkych intenzitách potláča tvorbu melatonínu, dávajúceho telu povel na spánok.
Práve narušenie prirodzených cirkadiánnych rytmov môže privodiť chronické problémy so spánkovým rytmom. Nekvalitný spánok pritom nielenže zvyšuje dennú spavosť a znižuje výkonnosť, ale vyvoláva aj vyššie riziko rozvoja niektorých metabolických ochorení, infarktu alebo onkologických ochorení.
