Kdekto je tu odborníkom na odhaľovanie konšpiračných teórií, pôsobenie internetových trollov a skrytej propagandy. Experti tohto druhu sa vyznačujú tým, že všetko, čo nezodpovedá často nízkej úrovni ich poznania, označia za propagandu a sprisahanie trollov. A tak vznikajú nové konšpiračné teórie a nová clona slovnej hmly, za ktorou sa stráca realita.
Konšpiračné teórie, falošné správy (fake news), trollovia, hoaxy a mediálne manipulácie. To všetko je súčasťou súčasnej postfaktuálnej éry a popierať tento jav by bolo intelektuálnym zlyhaním. Spornou je však otázka, kto má právo rozhodovať o tom, čo je konšpiračný web. Nie, čo je sprisahanecká teória alebo falošná správa. Jednotlivé obsahy s týmito defektami sa dajú identifikovať pomerne ľahko. Kto však má právo označiť niektoré médium za sprisahanecké? Nárok si robí projekt Konšpirátori.sk, no jeho legitimita je prinajmenšom sporná.
Máme tu alternatívne webové stránky so sklonom nadhodnocovať vplyv a možnosti amerických neziskových organizácií. No máme tu aj médiá hlavného prúdu, ktoré najmä zámerným zamlčiavaním faktov vytvárajú okyptené správy. Online alternatíva si rada idealizuje Rusko, no to isté robia takrečeno oficiálne médiá v prípade USA. Takzvané konšpiračné médiá podporujú národno-konzervatívne politické prúdy.
A mainstream s obľubou propaguje myšlienky neoliberálnej pravice, poprípade salónnych ľavičiarov. Podobných porovnaní by bolo možné uviesť tucet, ale nie je to potrebné. Podstatné je konštatovanie, že hlavný prúd nemá legitímne oprávnenie obviňovať alternatívu z neserióznosti, pretože permanentným intelektuálnym zlyhávaním ho už dávno stratil.
Prešibaná myšlienka
Projekt Konšpirátori.sk nie je nijakou verejnoprospešnou iniciatívou, ako to navonok prezentuje. Realita je prozaicky prostá. Cieľom projektu je diskvalifikovať konkurenciu a zachrániť tak čo najväčší objem webovej reklamy pre internetové médiá hlavného prúdu. Ako marketingový ťah je to úctyhodne prešibaná myšlienka, no z vecného hľadiska je to čosi iné.
Z projektu Konšpirátori.sk srší neodôvodnená intelektuálna arogancia, navyše postavená na veľmi chabom rozumovom výkone.
Bojovníci proti konšpiračným teóriám v online priestore o sebe tvrdia, že sú „verejná databáza webových stránok s neserióznym, klamlivým, podvodným konšpiračným alebo propagandistickým obsahom. Pomôžeme vám zabrániť tomu, aby sa vaša reklama zobrazovala na weboch, ktoré môžu poškodiť vašu reputáciu.“
Ak by sme mali brať autorov citovaných viet za slovo, internetová inzercia by sa na Slovensku musela zo dňa na deň skončiť, pretože každý spravodajský web na tomto trhu, portály hlavného prúdu rozhodne nevynímajúc, produkuje neseriózne, klamlivé, podvodné, konšpiračné a propagandistické obsahy.
Priekopníkmi medzi nimi sú predovšetkým dennikn.sk a sme.sk, ale nezaostávajú ani aktuality.sk a ďalšie samozvané strážne veže pravdy a morálky. Rozdiel medzi médiami hlavného prúdu, ktoré sa s obľubou označujú za tvorcov „kvalitnej“ žurnalistiky, a alternatívnymi webmi spočíva len v odlišných akcentoch pri produkcii konšpirácií, hoaxov a iných druhov takzvaných fake news.
Hlavný prúd kontra alternatíva
Modlou hlavného mediálneho prúdu je ideológia liberálnej demokracie; všetko, čo odporuje jej princípom, je novinármi tohto tábora interpretované ako hrozba. Naopak, veľká časť slovenskej online alternatívy má blízko k ideológiám konzervatívneho nacionalizmu a s neskrývanou fóbiou sa stavia ku globalizačným trendom. Kým prví si v otázkach medzinárodných vzťahov nekriticky osvojujú anglosaskú propagandu, druhí rovnako naivne preberajú ruskú rétoriku a proti západným hodnotám stavajú víziu panslavizmu.
Na alternatívnych weboch nie je viac propagandy, konšpiračných teórií alebo prekrútenej reality ako napríklad na sme.sk či dennikn.sk, len ich zafarbenie má iný odtieň.
V čom však úplne zlyhávajú médiá hlavného prúdu, je neochota pripustiť, že nie všetko, čo vyvracia ich pohľad na svet či jednotlivú udalosť, je konšpiračná teória. Povedané inak tvorcovia údajne „kvalitnej“ žurnalistiky až príliš často prijímajú iba tie myšlienky, ktoré potvrdzujú ich nemenné presvedčenie, a to bez ohľadu na stav reality za oknami ich redakcií. Niežeby tento jav nebol prítomný aj v alternatívnom online priestore, ale ten je paradoxne oveľa viac otvorený konkurenčnému pohľadu na svet a udalosti v ňom.
Obraz zlyhania
Na chvíľu sa vráťme k obchodnej stratégii ukrytej za projektom Konšpirátori.sk. Vo svete instantne sa šíriacich informácií v online sfére majitelia médií inzerentom fakticky predávajú svoje publikum. Čím väčšie publikum, tým zaujímavejší priestor pre zadávateľov reklamy. A keďže projekty ako Hlavné správy, Parlamentné listy a mnohé ďalšie začínajú získavať množstvo stálych čitateľov, stávajú sa pre médiá hlavného prúdu aj komerčnou konkurenciou. Nie takou, aby ekonomicky povalila napríklad sme.sk, ale dostatočnou na to, aby vydavateľské domy boli nútené na tento vývoj reagovať.
Nárast počtu čitateľov online alternatívy je priamo úmerný zlyhaniu médií hlavného prúdu.
Ľudia nie sú hlúpi, keď navštevujú napríklad Hlavné správy. Naopak, hľadajú tam to, čo z ideologických alebo propagandistických dôvodov nie je publikované na sme.sk alebo inde. Nie každý, kto číta Hlavné správy, súhlasí s názorom, že napríklad očkovanie detí je zlom. A nie každý, kto navštevuje túto stránku, ju považuje za jediný zdroj informácií. Avšak skutočnosť, že práve Hlavné správy pre mnohých predstavujú doplnkový informačný prameň len dokumentuje, že takzvané seriózne médiá neponúkajú komplexný a najmä nestranný servis.
Keby neboli etablované weby infikované vírusom neoliberálnych predsudkov, keby domáce i medzinárodné dianie nepodávali jednostranne, keby neaplikovali skrytú cenzúru proti názorom, ktoré konkurujú ich (neraz úbohému) poznaniu, a teda keby v dôsledku toho nevytvárali informačný šum a balast namiesto relevantných správ, čitatelia by nepotrebovali hľadať protiváhu.
Tým nie je povedané, že tá protiváha netrpí na tie isté choroby len v obrátenom garde, ale ešte raz treba zdôrazniť, že popularita takého časopisu, akým je napríklad Zem & Vek, je do veľkej miery obrazom zlyhania arogantne namyslených a intelektuálne dlhodobo zlyhávajúcich médií hlavného prúdu. Vrátane tých verejnoprávnych.
V tomto kontexte je priam neuveriteľné, že majitelia alternatívnych internetových spravodajských stránok ešte neprišli na to, že v ich ekonomickom záujme je proti iniciatíve Konpširátori.sk postaviť konkurenčný projekt. A poukazovať na to, ako funguje propaganda, ideológia, hoax a ďalšie mediálne srandy v háve údajne kvalitnej žurnalistiky, ktorá sa vyznačuje okrem už spomínaných defektov aj tým, že oslavuje samú seba ako stelesnenie novinárskej cnosti.
Meradlo kvality: realita
Nech sa však pozeráme na ktorúkoľvek stranu tejto pomyselnej mediálnej barikády, je potrebné poznamenať, že obe majú sklon realitu utvárať, nie o nej referovať. Samozrejme, niečo také sa môže stať každému, kto pracuje so slovom – či už v dôsledku nedokonalosti jazyka alebo kognitívneho skreslenia, respektíve nedostatku dostupných informácií. V takom prípade ide o prirodzené omyly, dopúšťa sa ich každý.
Lenže slovenskej žurnalistike dominuje úplne iný druh deformovania reality. Novinári si veľmi často osvojujú politickú rétoriku a vydávajú ju za fakty. Skutočná práca novinára je však niečo úplne iné: čo najvernejšie popísať realitu. A to si vyžaduje neustálu konfrontáciu napísaného a vypovedaného s faktami.
Problém je v tom, že politická rétorika takmer vždy a zo zásady odporuje realite.
Nuž a keď si ju raz médiá osvoja, ocitajú sa síce v uzavretom a najmä obmedzenom slovnom univerze, kde všetko do seba perfektne zapadá, no má to taký podstatný nedostatok, že izolované myšlienkové konštrukcie v reálnom svete neplatia, ba priamo odporujú faktom.
Politická rétorika je často veľmi zvodná, pretože je na prvý pohľad efektná. A vždy si nájde publikum, ktoré veľmi rado pristupuje na hru opakovaného a nekonečného potvrdzovania si toho, čo sme už dávno vedeli, respektíve sme si mysleli, že vieme. Politická rétorika nie je žurnalistika, iba slovný šum. Jediným meradlom kvalitnej žurnalistiky je jej overovanie realitou. Pred jej nemilosrdným súdom sa nedá schovať ani za pôsobivým projektom Konšpirátori.sk.
