Umelé sladidlá patria k najkontroverznejším prísadám novodobej kuchyne. Zatiaľ čo väčšina ľudí ich používa z dôvodu cukrovky, mnohí ich vnímajú ako prostriedok na chudnutie. V posledných rokoch sa však čoraz častejšie objavujú správy o ich škodlivosti.
Umelé sladidlá, často označované aj ako náhradné sladidlá, sú syntetické náhrady cukru. Zaraďujeme ich k potravinárskym prídavným látkam, tzv. aditívam, ktoré sa primiešavajú do potravín pre vylepšenie potravín, dlhšej trvanlivosti, vábnejšiemu vzhľadu, vhodnejšej konzistencii, chuti či vôni.
Pôvodným zámerom potravinárskeho priemyslu bolo zníženie cien potravín, no umelé sladidlá „preslávila“ hlavne honba za obmrdzovaním kalórií. Umelé sladidlá sú nezriedka mnohonásobne sladšie ako klasický cukor (sacharóza). Na rozdiel od neho však neobsahujú prakticky nijakú energiu.
Cukor je dnes veľkým strašiakom, pretože má negatívny vplyv na naše zdravie a podieľa sa na vzniku mnohých ochorení. Vzhľadom na to, že počet obéznych ľudí neustále rastie, takmer každodenne sa stretávame s upozorneniami odborníkov na výživu, aby sme obmedzovali spotrebu cukru.
Práve tieto odporúčania využili viacerí výrobcovia nealkoholických sladených nápojov a začali ponúkať light nápoje s umelými sladidlami. Tieto látky sa neskôr dokázali presadiť aj v ďalších potravinách – nájdeme ich v žuvačkách, dezertoch, cukrovinkách, zmrzlinách, kompótoch, džemoch či niektorých mliečnych výrobkoch. Light výrobky sú častokrát označované za zdravé, a nekupujú ich len diabetici, ale aj zdraví ľudia. Sú však umelé sladidlá naozaj zdraviu neškodné?
Umelých sladidiel, ktorými si môžete osladiť kávu či čaj, je na trhu mnoho. Pri bližšom skúmaní však zistíme, že takmer všetky sú zložené z pár základných látok v rôznych zmesiach. Ide predovšetkým o sacharín (E954), aspartám (E951) a acesulfám K (E950). Zmesi majú jediný cieľ – dosiahnuť čo najprirodzenejšiu sladkú chuť, bez zbytočnej pachute.
Otázka bezpečnosti umelých sladidiel je pomerne zložitá. Viacerí odborníci tvrdia, že tieto látky sa nezúčastňujú biochemických pochodov v tele, ako je to pri cukroch, a teda že nezanechávajú nijakú metabolickú stopu. Novodobé vedecké výskumy však naznačujú, že to tak celkom nebude. Vieme napríklad, že nadmerná a dlhodobá konzumácia umelých sladidiel prispieva k vzniku obezity, inzulínovej rezistencie a zvyšuje riziko srdcovocievnych ochorení.
Tento mechanizmus nie je vedcom ešte stále jasný, no ukazuje sa, že do procesu sú zapojené naše črevné mikroorganizmy. Počas dlhodobej konzumácie umelých sladidiel totiž prichádza k tzv. dysmikróbii, ktorá má na svedomí priberanie na váhe a zhoršenie glykemického profilu.
Hoci sú všetky náhrady cukru schvaľované potravinárskymi dozornými orgánmi, ktoré stanovujú aj maximálne denné prípustné množstvo (ADI = acceptable daily intake), nie je otázka bezpečnosti umelých sladidiel jednoznačná. Navyše, v prípade acesulfamu K, čo je nové sladidlo, hodnota ADI nie je stanovená.
A tak vyvstáva otázka, aká koncentrácia je pre dlhodobú konzumáciu bezpečná. ADI nebolo doposiaľ určené ani pri tzv. polyoloch – náhradných sladidlách (napríklad manitol, xylitol, sorbitol), ktoré nájdete najmä v žuvačkách. Problém umelých sladidiel tkvie v tom, že ich dlhodobé a kombinované užívanie nie je z hľadiska bezpečnosti dostatočne preskúmané.
Postupne však pribúdajú štúdie dokazujúce, že nadmerná konzumácia umelých sladidiel vedie k rovnakému, alebo dokonca vyššiemu nárastu hmotnosti, než porovnateľný príjem potravín sladených cukrom. Ďalšie štúdie zasa potvrdzujú, že príjem aspartámu vedie k podobnému zvýšeniu úrovne inzulínu, ako keby sme konzumovali cukor.
Nie všetci môžu prijímať umelé sladidlá. Napríklad pri preparátoch s aspartámom musí byť na obale uvedené, že konzumácia je nevhodná pre fenylketonurikov. Prečo? Aspartám je zlúčenina, ktorá sa v tele rozkladá na kyselinu asparagovú, formaldehyd, metanol a fenylalanín, pričom formaldehyd je dokázatešne rakovinotvorná látka a príjem fenylalanínu je u fenylketonurikov problémový.
Sacharín sa zasa neodporúča pre deti a tehotné ženy. Pacienti s rakovinou močového mechúra by sa mu mali tiež vyhýbať, pretože pravdepodobne vykazuje karcinogenitu. Umelých sladidiel je však oveľa viac – napríklad známy cyklamát, ktorý je v niektorých krajinách úplne zakázaný. Americký úrad pre bezpečnosť potravín cyklamát v roku 1970 zakázal po tom, čo laboratórne testy na potkanoch vystupňovali podozrenie na jeho spojitosť s vyšším výskytom rakoviny močového mechúra.
Používanie cyklamátu je však v Európskej únii povolené, a tak toto vysoko kontroverzné umelé sladidlo nájdeme vo viacerých potravinách. Názor na cyklamát je dnes totiž taký, že samotný rakovinu nespôsobuje, no na druhej strane sa nedá vylúčiť, že zvyšuje účinky ostatných karcinogénov.
Tak, ako je to s každou potravinou, aj pri umelých sladidlách platí, že nadbytok bude škodlivý. Ak nejedávate „haldu“ konzerv, dochucovadiel a cukroviniek, je zbytočné si lámať hlavu nad tým, či pre umelé sladidlá neumriete na cukrovku či rakovinu. Predsa len by ste však mali uprednostňovať prirodzené základné potraviny – ovocie, zeleninu, strukoviny, celozrnné obilniny, kvalitné mäso,vajcia, mlieko a mliečne výrobky. A predovšetkým sa snažte prijímať menej cukru.
Treba si však uvedomiť, že úplné vylúčenie cukru zo stravy je nevhodné. Cukor je dôležitým zdrojom energie pre naše bunky, vrátane mozgu. Navyše, každý sacharid v obilninách (čiže v pečive, müsli, múkach a iných cereálnych výrobkoch), ovocí a zelenine, mlieku a mliečnych výrobkoch sa v zažívacom trakte premieňa na glukózu – krvný cukor, ktorý sa krvou distribuuje do celého tela a dodáva mu energiu. Úvaha, že po absolútnom vylúčení cukru budete zdravší, je nesprávna. Biely cukor sa stáva jedom najmä vtedy, keď ho konzumujete priveľa.
Na záver päť dobrých rád
1. Namiesto sladkých ovocných jogurtov a jogurtových nápojov vyberajte biele.
2. Obmedzte pitie sladených nápojov.
3. Naučte sa piť viac vody, nesladených minerálok, neslaďte čaj ani kávu.
4. Sladkosti berte ako občasné spestrenie zdravého jedálnička. Vyberajte si kvalitnejšie druhy.
5. Z hľadiska prevencie vzniku zubného kazu voľte žuvačky bez cukru, ideálne s obsahom polyolov, vyhýbajte sa umelým sladidlám – najmä aspartámu, sacharínu a cyklamátu. Žuvačky bez cukru podporujú mineralizáciu zubov a neutralizujú v ústach kyseliny.
