Vedci tvrdia, že zdravšie stravovanie by mohlo zachrániť jeden z piatich životov. Najväčší problém ani nie je tak nezdravé jedlo, ktoré zjeme, ako to zdravé, ktoré vynecháme. Nezdravé stravovacie návyky mali v roku 2017 na svedomí zbytočnú smrť 11 miliónov ľudí na celom svete. To je viac, ako zabije fajčenie tabaku (8 miliónov úmrtí).
Kardiovaskulárne ochorenia končiace sa infarktom a mŕtvicou boli hlavnými príčinami smrti v dôsledku zlého stravovania. Nasledujú rôzne onkologické ochorenia a cukrovka 2. typu. Takmer polovica ľudí bola pritom mladšia ako 70 rokov. Zistenia priniesla štúdia Inštitútu na meranie a hodnotenie zdravia (IHME) v americkom Seattli a zverejnená je v lekárskom časopise Lancet Medical Journal.
Experti vyzývajú ľudí na obmedzenie nezdravého jedla, ako sú mäsové výrobky, cukor a transmastné kyseliny (nachádzajú sa v živočíšnych tukoch a vznikajú aj prepaľovaním tukov pri úprave jedla na vysokých teplotách). Menej sa však zdôrazňuje, že by sme mali jesť viac nutrične kvalitných potravín.
Aj keď sa stravovacie návyky v rôznych krajinách líšia, nedostatok celozrnných potravín, orechov, strukovín, ovocia a zeleniny a nadbytok sodíka má celosvetovo na svedomí polovicu všetkých úmrtí spojených so stravovaním.
K ďalším rizikám patrí prílišná konzumácia červeného a priemyselne spracovaného mäsa a sladených nápojov, málo vlákniny a mlieka. Najnižšiu mieru úmrtnosti spôsobenú nesprávnymi stravovacími návykmi mal Izrael (89 na stotisíc úmrtí). Nasleduje Francúzsko, Španielsko a Japonsko.
Okrem toho je obezita hlavným rizikovým faktorom vzniku cukrovky 2. typu a rôznych onkologických ochorení. Spôsobuje to nadbytok energie prijatej z jedla, ale aj veľké množstvo špecifických zložiek, ako je cukor. Dôležitá je i nerovnováha medzi prijatou a vydanou energiou, spôsobená sedavým životným štýlom.
