Študenti z imigrantských rodín vo Švédsku v škole pokrivkávajú. Situáciu by malo zlepšiť prehĺbenie výučby ich rodného jazyka. S nápadom prichádza tamojšia vládna komisia. Švédčinu deti počúvajú v škole, doma medzi svojimi však hovoria už len rodnou rečou.
Z toho vyplývajú aj väčšie ťažkosti v škole. Výkladu občas nerozumejú a možno aj preto patria k podpriemerným žiakom. Podľa nedávnej štúdie OECD až dve tretiny študentov spomedzi imigrantov nespĺňajú ani základné študijné nároky. Ako prvá sa núkala možnosť zlepšiť výučbu švédčiny.
Napríklad v susednom Dánsku pripravujú zákon, ktorý pripraví o sociálne dávky rodičov detí, odmietajúcich naučiť sa reč ich hostiteľskej krajiny. Švédi sa však rozhodli pre opačný prístup a ešte viac prehĺbia svoj multikultúrny model spoločnosti – ponúknu žiakom viac výučby ich jazyka, aby porozumeli učivu aspoň v rodnej reči.
Podobné príklady už existujú aj v zahraničí. Rada pre integráciu v nemeckom Severnom Porýní – Vestfálsku prišla nedávno s tým, že deti imigrantov by sa mali ako druhý jazyk namiesto doterajšej angličtiny učiť turečtinu či poľštinu.
Vo Švédsku dnes navštevuje kurzy rodného jazyka zhruba 170-tisíc študentov z celkových 280-tisíc, ktorých sa to týka. Pre slabší záujem sú tieto hodiny zaradené až na koniec vyučovania. A to by sa malo zmeniť – študenti sú vraj už vtedy unavení, vládna komisia preto navrhuje, aby sa hodiny arabčiny, kurdčiny alebo albánčiny stali súčasťou dopoludňajšieho vyučovania.
Na hodinách by mali byť žiaci rozdelení do menších skupín, aby bola výučba efektívnejšia. Švédsky minister školstva Gustav Fridolim návrh víta s tým, že môže zlepšiť zaradenie žiakov do spoločnosti. Množstvo kritikov však o tom pochybuje. V internetových diskusiách prevládajú názory, že rozšírená výučba rodných jazykov ešte viac prehĺbi priepasť, deliacu študentov z rodín imigrantov od väčšinovej švédskej spoločnosti.
