Irán čelí bezprecedentnému tlaku medzinárodných sankcií. Obnovené americké reštrikcie spôsobujú podľa iránskeho prezidenta Hassana Rouháního horšiu ekonomickú situáciu, než aká panovala v islamskej republike v rokoch 1980 až 1988 počas vojny so susedným Irakom.
Napätie medzi Spojenými štátmi a Iránom rastie od minulej jari, keď šéf Bieleho domu Donald Trump vypovedal jadrovú dohodu a v niekoľkých etapách zaviedol tvrdé sankcie proti Teheránu. Iránska mena sa v dôsledku toho prepadá, v bankách chýbajú peniaze, zdražovanie a nezamestnanosť vyvolávajú v spoločnosti nespokojnosť.
„Počas vojny s Irakom sme nemali problém s našimi bankami, s predajom ropy alebo dovozom a vývozom. Boli tam len sankcie na nákup zbraní,“ pripomenul Rouhání na zhromaždení politických aktivistov v Teheráne. Tlak na Irán označil za „bezprecedentnú vojnu“.
„Verím, že tieto zložité podmienky môžeme prekonať, ak budeme jednotní,“ zdôraznil proreformný prezident, ktorý dlhodobo čelí tlaku konzervatívneho krídla, od začiatku odmietajúceho jadrovú dohodu s mocnosťami.
Medzinárodný menový fond odhaduje, že iránska ekonomika sa v tomto roku prepadne o šesť percent, a to experti nerátali s novými sankciami, zameranými na kovopriemysel. Ten je v osemdesiatmiliónovej krajine jedným z veľkých zamestnávateľov. „Vojny dnes nie sú potrebné. Dnes stačia vojny ekonomické,“ podotkol obchodník s oceľou Ahmad Hášemí.
Teherán v reakcii na ďalšie americké sankcie prestane plniť niektoré záväzky vyplývajúce z jadrovej dohody. Šéf iránskej diplomacie Mohammad Džavád Zaríf Európskej únii odkázal, že by sa mala usilovať o normalizáciu ekonomických vzťahov s Iránom. Západné štáty však Rouháního šesťdesiatdňové ultimátum odmietli.
Išlo v ňom o to, aby sa Británia, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Čína do 60 dní vrátili k rokovaciemu stolu a aby iránske hlavné sektory, najmä ropný priemysel a bankovníctvo, boli chránené. Rouhání za týchto podmienok sľúbil vrátiť sa k pôvodnej dohode.
Trump sa medzitým snaží odstrašiť Irán aj vojensky. Do Iraku povolal posily a do oblasti Perzského zálivu poslal vojnovú flotilu s lietadlovou loďou Abraham Lincoln. USA premiestnia na Blízky východ i protiraketový systém Patriot. V Katare sú okrem toho americké bombardéry B-52. Teherán už v minulosti hrozil, že uzavrie Hormuzský prieliv, kadiaľ sa preváža väčšina svetovej ropy.
