Prezidentka Zuzana Čaputová oznámila, že vrátila NR SR na opätovné prerokovanie tzv. protiinflačný balík z dielne ministerstva financií. Vetuje ho v častiach, týkajúcich sa opatrení, ktoré by mali byť účinné od januára 2023. Nespĺňajú podľa nej dôvody na skrátené legislatívne konanie. V prípade prelomenia jej veta sa obráti na Ústavný súd SR.
Hlava štátu pripomenula, že nespochybňuje časti, ktoré majú umožniť okamžitú pomoc. „Pomoc rodinám po 1. 7. 2022 predstavuje zhruba 30 eur na dieťa. Pre mnohé rodiny vystavené chudobe ide o sumu, ktorá im pomôcť môže, preto som sa rozhodla nevetovať zákon v tejto časti,“ vyhlásila.
Prekáža jej, že ustanovenia, ktoré majú platiť od nového roka, boli schválené v skrátenom legislatívnom konaní. Pri týchto častiach podľa nej neboli naplnené podmienky pre zrýchlený režim. „Nemôžem akceptovať ‘systémové zmeny, ktoré majú začať platiť od 1. 1. 2023, teda viac ako o sedem mesiacov potom, ako bol zákon prijatý v parlamente,“ povedala.
V tomto prípade podľa nej nebol dôvod vynechať riadny legislatívny proces, diskusiu so sociálnymi partnermi ani dôvod neumožniť vyjadriť sa všetkým dotknutým subjektom. Na Ústavný súd sa v prípade prelomenia veta obráti prezidentka so žiadosťou o posúdenie ústavnosti legislatívneho procesu.
Tvrdí, že skrátené legislatívne konanie bolo v tomto prípade použité v rozpore s Ústavou SR. „Ak príde k prelomeniu môjho veta, je potrebné, aby ústavný súd urobil v tejto veci raz a navždy jasno,“ skonštatovala.
Na využitie skráteného legislatívneho konania treba podľa nej mimoriadne okolnosti, ktorým sa nedá čeliť iným spôsobom, len tým, že sa rýchlo prijme zákon. „Ak dôvody naplnené nie sú a napriek tomu sa tento skrátený proces použije, môže prísť k porušeniu ústavných princípov právneho štátu alebo legality,“ vyhlásila prezidentka.
Čaputová si vyžiadala stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Schvaľovanie legislatívnych zmien s významným negatívnym dopadom na rozpočet bez toho, aby bolo v tom čase zrejmé jeho prefinancovanie, bez hlbšej diskusie, je podľa rady v rozpore s cieľmi stanovenými v ústave. „S hodnotením rady sa plne stotožňujem,“ vyhlásila.
Osobitne citlivé sú podľa prezidentky dopady balíčka na samosprávy. „Dopad pre samosprávy bez riadneho legislatívneho procesu môže byť kolízny s ústavnými princípmi financovania samospráv,“ myslí si hlava štátu a dodala, že niektoré samosprávy môžu dôsledky balíčka existenčne ohroziť.
Prezidentka pripomenula medializované vyjadrenia pôvodcu myšlienky balíčka, ministra financií Igora Matoviča, ktorý povedal, že nejde ani tak o protiinflačný balíček, ale skôr o rodinnú revolúciu. Zdôraznila, že pri revolučných zmenách musí byť riadne legislatívne konanie.
Pomoc rodinám vníma ako legitímny cieľ, no je zlé, ak staviame ľudí proti sebe pod zámienkou pomoci rodinám. Označovanie ľudí za prorodinných a protirodinných považuje za vysoko manipulatívne.
Parlament schválil protiinflačnú pomoc z dielne ministerstva financií 24. mája. Opatrenia v rámci návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa zahŕňajú 60 eur mesačne na voľnočasové aktivity detí, zvýšenie sumy daňového bonusu a prídavku na dieťa. Zákon podporilo 83 zo 131 prítomných poslancov.
Balík kritizovali zástupcovia samospráv i sociálni partneri. Naopak, prorodinné organizácie vyzývali prezidentku právnu úpravu podpísať. Koaličné strany avizovali, že v prípade vrátenia legislatívy do parlamentu svoj postoj nezmenia.
