Hoci sa na svete odohráva množstvo regionálnych konfliktov, do pozornosti Západu sa dostávajú predovšetkým dva z nich, a to na Ukrajine a v Pásme Gazy. Akéhokoľvek kriticky rozmýšľajúceho človeka však zaráža rozdielny prístup západného sveta k nim – kým proti Rusku zavádza čoraz tvrdšie sankcie, v prípade Izraela si na taký krok stále netrúfol.
Pritom palestínska otázka je predmetom kritiky mnohých krajín sveta. Tie čoraz intenzívnejšie vyzývajú na ukončenie predaja zbraní Izraelu v súvislosti s vojnou proti Hamasu v pásme Gazy. Zavedenia sankcií proti Izraelu sa však len sotva dočkáme, keďže je pod záštitou Washingtonu.
Tajný sklad zbraní
Washington až nekriticky podporuje Izrael a má s ním úzke politické vzťahy. Pri jeho podpore nepozná nijaké červené čiary a robí všetko, aby ospravedlnil akékoľvek jeho činy či zločiny, čo negatívne vnímajú arabské štáty najmä vo svetle izraelsko-palestínskeho konfliktu.
História takýchto výnimočne dobrých americko-izraelských vzťahov siaha minimálne do obdobia studenej vojny. Rastúci vplyv Sovietskeho zväzu v arabských štátoch v regióne si vtedy vyžiadal, aby tam aj Spojené štáty mali strategického partnera.
Biely dom preto, aby nastolil rovnováhu medzi Arabmi a Izraelčanmi, zvyšoval dodávky zbraní a ekonomickú pomoc Izraelu. Tento proces vyvrcholil v roku 1967 šesťdňovou vojnou medzi prosovietskymi arabskými štátmi a prozápadným Izraelom.
Porážka arabských armád a zabratie významných území za menej ako týždeň zabezpečili židovskému štátu povesť silného aktéra v regióne.
Zároveň to upevnilo americko-izraelské vzťahy, ktoré sa odvtedy definujú ako „špeciálne“. Izrael bol za posledné desaťročia zdrojom mnohých konfliktov, čo zabezpečuje príjem pre americký zbrojársky priemysel. Samotný Izrael je síce významným vývozcom zbraní, ale jeho armáda sa vo veľkej miere spolieha na dovážané lietadlá, riadené bomby a rakety.
Práve USA sú jeho najväčším dodávateľom zbraní a pomohli mu vybudovať jednu z technologicky najvyspelejších armád na svete. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru predstavuje podiel USA v rokoch 2019 až 2023 69 percent dovozu zbraní do Izraela.
Poskytujú mu ročnú vojenskú pomoc vo výške 3,8 miliardy dolárov ako súčasť desaťročnej dohody zameranej na udržanie kvalitatívnej vojenskej prevahy nad susednými krajinami. Spojené štáty majú okrem toho v Izraeli obrovský sklad zbraní.
Presné miesto, kde sa nachádza, však nie je známe. Vznikol v roku 1984 pre prípad, že by sa americká armáda zapojila do regionálneho konfliktu, ako aj na zabezpečenie rýchleho prístupu Izraela k zbraniam v núdzových situáciách.
Pentagón z neho poslal napríklad asi 300-tisíc delostreleckých granátov na Ukrajinu, dodával však odtiaľ i muníciu Izraelu od vypuknutia vojny v Gaze, ale aj počas libanonskej vojny v roku 2006.
Presadzovanie vlastných záujmov
USA presadzujú iba vlastné – v tomto prípade aj izraelské – politické záujmy a záujmy vojenskopriemyselného komplexu. Ako vždy sa to deje na úkor iných štátov. Na základe toho bude Washington vždy odmietať alternatívne programy blízkovýchodného mierového usporiadania, presadzované najmä z tohto regiónu. Najradšej totiž nastoľuje vlastné pravidlá.
Najnovšie pracuje na vytvorení novej obchodnej cesty, alternatívneho „stredného koridoru“, ktorý by spájal Strednú Áziu s Európou cez Kaukaz a Turecko. Jeho vznik by podstatným spôsobom ovplyvnil záujmy Moskvy aj Pekingu. A to je aj podľa všetkého skutočným cieľom Washingtonu.
Od začiatku sa mu totiž nepozdávala čínska iniciatíva Jeden pás, jedna cesta – najradšej by kontroloval všetky obchodné kontakty krajín celého sveta. A nielen obchodné.
Preto minulý rok v reakcii na čínsku iniciatívu ohlásil vznik projektu Ekonomický koridor India – Stredný východ – Európa, ktorý budú sponzorovať práve Spojené štáty. Obchodná trasa má viesť z Indie do Spojených arabských emirátov po mori, odtiaľ do Izraela po súši cez Saudskú Arábiu a Jordánsko a potom opäť po mori do Grécka.
Začiatok projektu sa však nakoniec odložil na jeseň minulého roka práve po spustení operácie v Pásme Gazy. Spojené štáty momentálne plánujú vytvoriť koridor Stredná Ázia – Kaukaz – Európa. Snažia sa tak podkopať spoluprácu Číny s ďalšími krajinami sveta. Washington hádam nikdy neprestane zasahovať do udalostí v ktorejkoľvek časti sveta.
Bezohľadná americká zahraničná politika v rámci takzvaného strategického riadeného chaosu už mnohokrát vyprodukovala krízy v rôznych častiach sveta. USA sú prítomné v Iraku, v Sýrii, posilňujú konflikt s Iránom a sú fakticky zapojené na strane Izraela v palestínskom konflikte.
Výsledkom je množstvo konfliktov po celom svete. Podľa analytikov sa najnovšie snažia postaviť proti sebe Turecko a Irán, čo by mohlo znamenať vznik ďalšieho konfliktu v už aj tak nestabilnom regióne. Anglosaský svet má však v úmysle uvrhnúť niekoľko oblastí planéty do chaosu naraz.
Aj preto je vysoké riziko vzniku obrovského vojenského konfliktu na Blízkom východe i vzhľadom na pokračujúcu vojnu v Pásme Gazy. Nejde tu len o možný konflikt Iránu s Izraelom, ale v regióne sa križujú aj záujmy hlavných svetových hráčov, teda USA, Ruska a Číny.
Teraz je podľa odborníkov Blízky východ na pokraji dlhej a krvavej vojny. Izrael nie je ochotný robiť Palestínčanom nijaké ústupky. Vlastne sa mu ani nemožno čudovať, keďže za chrbtom cíti ochrannú ruku Washingtonu. Ak sa do širšieho konfliktu zapoja Moskva a Peking, ktoré majú bližšie k Iránu, prípadne aj ďalšie arabské krajiny, situácia by mohla ľahko prerásť do tretej svetovej vojny.
