Poslanci Národnej rady SR definitívne schválili balík opatrení na konsolidáciu verejných financií v budúcom roku. Jeho súčasťou je napríklad zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) z 20 percent na 23 percent, pokles jej zníženej sadzby z 10 percent na 5 percent, ale aj zavedenie novej 19-percentnej sadzby na niektoré položky.
Zvýši sa aj daň z príjmu právnických osôb od určitej výšky príjmu firiem. Upraví sa takisto nárok na daňový bonus na dieťa či tzv. rodičovský dôchodok. Balík sa skladá z dvoch legislatívnych návrhov, obidva prerokovali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní na aktuálnej 19. schôdzi parlamentu.
Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje schválený zákon, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Zo 141 prítomných hlasovalo zaň všetkých 79 poslancov strán vládnej koalície. Proti bolo naopak všetkých 62 prítomných opozičných zákonodarcov.
V parlamente prišlo cez pozmeňujúce návrhy k viacerým úpravám pôvodného vládneho návrhu. Zákonom sa novelizuje zákon o dani z príjmov. Zavedie sa zvýšená sadzba dane pre právnické osoby vo výške 24 percent.
Vzťahovať sa bude na firmy, ktoré dosiahnu zdaniteľné príjmy vyššie ako päť miliónov eur. Cez pozmeňujúci návrh z výborov tak prišlo k navýšeniu pôvodne navrhovanej sadzby 22 percent. Dôvodom je dodatočné vypustenie vyššej sadzby mimoriadneho odvodu pre energetický sektor.
Novelou sa tiež obmedzí nárok na daňový bonus na dieťa pre vysokopríjmových daňovníkov. Tento nárok bude postupne klesať, ak základ dane z príjmov bude vyšší ako 1,5-násobok priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Takisto naň už nebudú mať nárok rodičia detí nad 18 rokov.
Niektoré úpravy v zákone sú cielené na podporu malých firiem a živnostníkov. Zníži sa napríklad už v súčasnosti nižšia sadzba dane z 15 percent na 10 percent u daňovníkov, ktorých zdaniteľné príjmy nepresiahnu 100.000 eur.
Od budúceho roka sa novelizáciou zákona o DPH zvýši základná sadzba tejto dane z 20 percent na 23 percent, zavedie sa nová 19-percentná sadzba a zároveň zníži doterajšia 10-percentná sadzba na 5 percent. Novela prináša aj úpravu položiek, ktoré spadajú pod jednotlivé sadzby dane.
Najnižšia päťpercentná sadzba sa bude vzťahovať napríklad na vymedzený okruh základných potravín, lieky, knihy, noviny, časopisy, stravovanie v gastrosektore, ubytovanie v cestovnom ruchu či vstup na športoviská. Pod 19-percentnú sadzbu budú patriť ostatné potraviny či elektrická energia. Schválenou právnou normou sa novelizuje aj zákon o sociálnom poistení.
Zmení sa fungovanie tzv. rodičovského dôchodku. „Navrhuje sa zavedenie asignácie podielu zaplatenej dane z príjmov pre rodičov ako náhradu za rodičovský dôchodok vyplácaný zo sociálneho poistenia, ktorý sa preto z príslušných právnych predpisov vypúšťa,”uviedlo v dôvodovej správe ministerstvo financií.
Zvýši sa tiež hranica maximálneho vymeriavacieho základu na platenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia či poistenia v nezamestnanosti z doterajšieho sedemnásobku na 11-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Táto zmena bude platiť už od budúceho roka, pôvodný návrh hovoril o roku 2026.
Novelizuje sa aj zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Jedným z dôvodov je zmena spôsobu financovania materských škôl. „Presunom kompetencií pri materských školách z originálnych kompetencií na prenesený výkon štátnej správy sa zníži percento podielových daní pre obce o sumu 559 miliónov eur,“ vyčíslil rezort financií.
Úpravou zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach sa dopĺňa ďalšie odvetvie, ktorého sa odvod týka, a to produkcia výrobkov z ropy a jej chemického spracovania.
Naopak, s cieľom znížiť finančnú záťaž regulovaných osôb a podporiť financovanie štátneho dlhu domácimi subjektami sa výnosy slovenských štátnych dlhopisov nebudú zahŕňať do základu osobitného odvodu.
„Po oslobodení úrokov od odvodu by mali subjekty pri rovnakom úroku dopytovať viac dlhopisov,“ predpokladá ministerstvo financií. Vzhľadom na viaceré novelizácie zákonov nadobudnú rôzne časti konsolidačného balíka účinnosť postupne, prvé z nich od novembra tohto roka.
Poslanci pri záverečnom hlasovaní odmietli viaceré opozičné pozmeňujúce návrhy. Najviac ich predložil Igor Matovič, ktorý navrhol napríklad predĺženie platnosti daňového bonusu na dieťa v doterajšej výške 140 eur bez časového obmedzenia, či opätovné zníženie paušálnych náhrad členov vlády do stavu pred ich zvýšením začiatkom tohto roka.
Jeho poslanecký kolega Július Jakab navrhoval zachovanie základnej sadzby DPH v doterajšej výške dvadsať percent aj ponechanie rodičovského dôchodku v súčasnej podobe. Marián Viskupič zasa presadzoval zníženie dane z dividend zo sedem percent na nulu.
Takisto navrhoval zníženie zdanenia príjmu z predaja virtuálnej meny, ale aj zrušenie zvýšenia maximálneho vymeriavacieho základu na platenie sociálnych odvodov a jeho ponechanie na súčasnej úrovni sedemnásobku priemernej mesačnej mzdy.
Oskar Dvořák navrhol zníženie DPH na potraviny pre celiatikov, Martina Holečková zníženie dane na hygienické vložky a tampóny. Simona Petríková chcela ponechať nárok na daňový bonus aj vyživovaným deťom nad 18 rokov veku, kým študujú. Opozícia tiež navrhla vypustenie zníženia platových koeficientov pre zdravotníckych pracovníkov z konsolidačného balíka.
