Nová ruská jadrová doktrína, ktorá je reakciou na agresívne kroky Západu a NATO smerom k Rusku, uľahčuje použitie jadrových zbraní. Mnohých ľudí však desí predstava, že by konflikt na Ukrajine mohol prerásť do tretej svetovej vojny.
Tieto témy boli predmetom rozhovoru, ktorý portálu Argumenty i Fakty poskytol politológ, čestný predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku, vedecký riaditeľ Fakulty svetovej ekonomiky a svetovej politiky ruskej Národnej výskumnej univerzity VŠE Sergej Karaganov.
Použitie jadrových zbraní označil za veľký hriech. „Ak ich nebudeme pripravení použiť na obranu svetového mieru, bude to absolútny hriech pre náš národ i pre celé ľudstvo,“ dodáva. Európa podľa neho smeruje k ďalšej svetovej vojne. Situáciu skomplikovala Bidenova administratíva, ktorá povolila Ukrajincom údery raketami dlhého doletu na ruské územie.
„Keby situácia v americkej politike nebola na bode mrazu, odporučil by som okamžitý konvenčný úder na ciele na území NATO s tým, že ďalší úder bude jadrový. Teraz však na naše vedenie tlačiť nebudem, pretože je zjavné, že Bidenova administratíva a celá európska kabala okolo nej chcú vojnu na Ukrajine len eskalovať a predlžovať,“ vraví Karaganov.
Bidenova hra na eskaláciu
V novej ruskej jadrovej doktríne sa uvádza, že jadrové zbrane môžu byť použité v prípade kritického ohrozenia suverenity a územnej celistvosti. Podľa ruského politológa to znamená, že Moskva má právo „uskutočniť jadrový úder v reakcii na akýkoľvek útok na ruské územie.
To neznamená, že taký úder je povinný, ale naši protivníci musia vedieť, že im to bezprostredne hrozí“. Prípadné ozpútanie jadrového armagedonu však Karaganov považuje za neprimeranú reakciu.
„Musíme dosiahnuť úplnú kapituláciu Ukrajiny a demilitarizáciu územia, ktoré jej zostalo,“ vysvetľuje Karaganov.
Dodal, že by nad ňou tiež navrhoval zriadiť bezletovú zónu. Putin podpísal novú jadrovú doktrínu deň nato, ako vyšlo najavo, že Ukrajina môže použiť západné rakety na údery hlboko v ruskom území. Podľa Karaganova sa však nová doktrína začala pripravovať už pred rokom.
„Mali by sme demonštrovať pripravenosť použiť jadrové zbrane, ale nemyslím si, že by sme mali reagovať na každý útok. Naši partneri si však musia uvedomiť, že bude nasledovať reakcia. To by mali pochopiť nielen Američania, ale predovšetkým naši európski susedia, ktorí sú jednoducho šialení.
Nepriateľ si musí uvedomiť, že sme pripravení podniknúť údery konvenčnými zbraňami na krajiny NATO. A že ak na taký úder odpovedia ešte dôraznejšie, príde v druhej vlne k úderu jadrovému. A tretia vlna zasiahne americké základne…
Mimochodom, také signály sme už vyslali a Američania im rozumeli. Teraz sa však odchádzajúca administratíva rozhodla rozohrať poslednú hru na eskaláciu a zrejme sa rozhodla preniesť zodpovednosť za ňu na Trumpov tím. Dúfajme, že sa nám podarí ich názor zmeniť skôr, než budeme musieť siahnuť ku krajným opatreniam,“ dodáva Karaganov.
Odmieta však, že by pred rokom hovoril o jednom či dvoch jadrových úderoch proti krajinám NATO, ktoré by ich prinútili prestať s konfrontáciou: „Navrhujem prejsť k jadrovému úderu len v prípade, ak to bude nevyhnutné.”
Musí sa tak podľa jeho slov stať až po mnohých stupňoch na rebríčku eskalácie a po údere konvenčnými zbraňami. Ide o to, aby sa zabránilo jadrovej vojne, aby ukrajinský konflikt neprerástol do svetového konfliktu, zdôraznil.
Trump sľúbil, že skončí konflikt na Ukrajine, Biden však umožnil Ukrajincom používať rakety dlhého doletu. Politológ pritom v tejto eskalácii nevidí príznaky blížiaceho sa konca konfrontácie podľa zásady „tma hustne pred úsvitom“.
„Táto vojna je pre západné elity, predovšetkým pre Spojené štáty, veľmi výhodná – umožňuje im podporovať ich vojenskopriemyselný komplex, okrádať Európu a poškodzovať Rusko – ich primárneho, aj keď nie hlavného súpera. Preto ich treba presvedčiť, že táto hra ohrozuje aj americké územie. Pre USA je akýkoľvek úder na ich územie neprijateľný.“
Prezliekanie kabátov
Európania budú musieť podľa neho vytriezvieť oveľa tvrdšie. „Celkom stratili strach z atómovej vojny i z Boha, po tretí raz za posledných 120 rokov ženú svet k svetovej vojne. A to je veľmi veľká výzva – skoncovať s Európou ako zdrojom všetkých problémov ľudstva.
Nie fyzicky zlikvidovať Európu, ale odstrániť hrozbu, ktorú predstavuje. Svetové vojny, nacizmus, rasizmus, kolonializmus, početné genocídy, obludné ideológie – všetky hlavné zločiny pochádzajú odtiaľ.“
„Biden sa snažil túto vojnu čo najviac predlžovať. Dobre vedel, že keď sa konflikt skončí porážkou Ukrajiny, príde k vyjasňovaniu, kto a ako vojnu začal. A prečo Spojené štáty utrpeli tretiu porážku za sebou – najprv v Afganistane, potom v Iraku a teraz na Ukrajine. Trumpovi prívrženci toto zúčtovanie demokratom dožičia.
Kedysi som povedal, že keby Rusko bolo v roku 1999, keď sa NATO rozhodlo znásilniť Juhosláviu, silnejšie a rozhodnejšie, keby bolo za to obesených niekoľko mužov, ktorí tento zločin spáchali, zabránilo by to mnohým konfliktom, ktoré si vyžiadali milióny životov,“ myslí si Karaganov.
Európski lídri pomaly, ale isto začali prezliekať kabáty. Nemecký kancelár Olaf Scholz po dvoch rokoch telefonoval Putinovi, Macron na samite G20 podal ruku ruskému ministrovi zahraničia Lavrovovi.
Periodikum The Times zasa zverejnilo karikatúru Zelenského, kde je vyobrazený ako zajačik utekajúci pred ruským medveďom. Podľa Karaganova to môžu byť signály, že Západ je pripravený rokovať. „Európa prezlieka kabát, pretože prehráva. My však musíme pevne držať líniu.
Cieľom je vrátiť NATO do hraníc z roku 1997.
Ale v zásade musíme poraziť Európu – a to diplomaticky. Diplomaticky tým, že ju vojensky porazíme na Ukrajine.“ Podľa politológa by sa rusko-ukrajinský vojenský konflikt, trvajúci od roku 2022, nemal zmraziť.
„Podľa mňa môže existovať len jedno riešenie – vrátenie pôvodných ruských území na východe a juhu Ukrajiny Rusku, úplná porážka, kapitulácia a demilitarizácia kyjevského režimu a zavedenie bezletovej zóny. Hlavné je zlomiť pomstu Západu, ktorý prehráva historickú súťaž, a zabrániť vzniku tretej svetovej vojny,“ uzavrel Karaganov.
