Naša spoločnosť a náš štát sa dostali do takého stavu, že by nám pred rokom zrejme ani nenapadlo, že je niečo také možné. Vládne nám nekompetentná vláda, ktorá nerešpektuje odborníkov, ľudí rozdelila – v mene boja proti ochoreniu COVID-19 – na dve kategórie: „poslušných“ a „neposlušných“.
Tých druhých zavrela doma, porušuje ústavu a do spoločnosti neustála vnáša napätie. Stav hospodárstva je bezútešný a jediné, o čom dookola počúvame, je len lockdown a plošné testovanie. Nič, čo by ľuďom mohlo reálne pomôcť.
Režim, ktorý tu momentálne máme, už skutočne v mnohom pripomína diktatúru. Ale keď sa pozrieme na rôzne diktatúry z minulosti, či aj rôzne demokratické vlády, zistíme, že súčasná vláda je v niečom odlišná od všetkých týchto vlád a režimov.
Mali sme tu komunistický režim, ktorý bezpochyby potláčal ľudské práva tých, čo s ním nesúhlasili. Ale tým, čo sa proti nemu nebúrili, zabezpečil celkom slušné sociálne istoty a infraštruktúru. Aj toľko kritizovaný Smer urobil v prospech občanov mnoho opatrení v sociálnej oblasti.
Čo však dáva ľuďom dnešná vláda? Väčšine občanov vzala slobodu a možnosť sa realizovať. A za poslušnosť niektorým z nich umožnila vychádzať von. „Dala“ im úplne základné ľudské právo. Plus ešte nechala pozatýkať nejakých bývalých funkcionárov spojených s predošlými vládami. Avšak protikorupčná karta nie je to, čo by dnes ľudí prioritne zaujímalo.
Tragickou je nielen osoba premiéra Igora Matoviča. Šialenci a narcistickí jedinci tu boli vždy. Skutočnou tragédiou nášho národa sú ľudia, ktorí držia tohto človeka pri moci, ktorí sa neozvú proti jeho nezákonnostiam a nekompetentnosti. Jeho kolegovia z vlády, koaliční poslanci, prezidentka, ale aj predstavitelia globalistických médií.
Keď bol zavraždený novinár Ján Kuciak, časť Ficovej vlády okamžite „hodila spiatočku“ a povedala si, že s takouto vládou nechce mať nič spoločné. Teraz neodstupuje nikto, všetci sú ticho. Aj takzvaní kresťanskí a konzervatívni poslanci koalície. A bežní ľudia trpia.
Je otázkou, dokedy budeme ako spoločnosť súčasné zvrátené vedenie štátu tolerovať. A ako ďaleko to celé necháme zájsť. Naozaj si treba uvedomiť, že teraz je už v hre celé naše štátne zriadenie a celý náš doterajší spôsob života.
