Les nie je len ťažba a ekológia, poskytuje oddych, zamestnanosť, vytvára hodnoty a formuje krajinu. Účelové snímky vyrúbaných plôch sú výplodom falošného marketingu. Lesnatosť Slovenska kontinuálne rastie, presahuje 41 percent a v lesnom hospodárstve pracuje takmer 18-tisíc ľudí.
Zastaviť práce v lese je preto podobné ako stopnúť výrobu v automobilke. Malo by to katastrofálne sociálne a regionálne dopady. Pre webový portál nasvidiek.sk to uviedol analytik spoločnosti Expense Reduction Analysts Peter Bodnár.
“Lesnatosť Slovenska kontinuálne rastie, presahuje 41 percent a v lesnom hospodárstve pracuje takmer 18-tisíc ľudí. Zastaviť práce v lese je preto podobné ako stopnúť výrobu v automobilke. Malo by to katastrofálne sociálne a regionálne dopady,“ pokračoval Bodnár. Na les sa aktuálne podľa Bodnára verejnosť pozerá zúženým objektívom, buď optikou lesníkov alebo ochranárov.
„Je to však oveľa komplexnejšia platforma, významná súčasť ekonomiky. Les neplní funkcie iba z pohľadu ochrany životného prostredia alebo ťažby drevnej hmoty, ale má aj funkciu energetickú, ekonomickú, sociálnu, rekreačnú, poskytuje priestor na športové vyžitie a tiež určuje ráz krajiny podobne ako poľnohospodárska prvovýroba.
Štatistiky Európskej komisie alebo Svetovej banky reflektujú tieto funkcie lesa a hovoria o komplexnom odvetví obhospodarovania lesa, čiže nevytŕhajú z kontextu iba aspekty ťažby alebo ekológie,“ pokračoval Bodnár.
Lesnatosť územia ako pomer lesa na celkovej rozlohe krajiny je podľa analytika na Slovensku dlhodobo stabilná s miernym medziročným nárastom. Podľa údajov Svetovej banky bola lesnatosť Slovenska v roku 1990 na úrovni 39,96 percenta, úroveň 40 percenta prekročila v roku 2002 a v roku 2016 dosiahla 40,35 percenta.
Spomedzi krajín V4 sme najlesnatejším štátom. V rámci krajín Európskej únie nám v lesnatosti patrí siedme miesto, dokonca sme v Európe lepší ako Nóri. Podľa posledných slovenských štatistík predstavovala v roku 2018 lesnatosť nášho územia 41,2 percenta. Z tohto pohľadu sa stal les obeťou falošného marketingu,“ dodal Bodnár.
Rastúca lesnatosť územia znamená, že sa na Slovensku vysadí viac stromov ako sa vyťaží. „V roku 2018 vzrástla na Slovensku medziročne zásoba dreva zo 480,3 na 481,8 mil. metrov kubických.
Ťažba dreva sa zvýšila z 9,39 na 9,86 miliónov kubických metrov. Štátne lesy sa na ťažbe dreva podieľali menej ako polovicou. Predpokladám, že v roku 2019 ťažba dreva v réžii štátnych lesov medziročne ešte poklesne. Obnova lesa predstavovala v roku 2018 celkovo 17 388 hektárov, z čoho v pôsobnosti štátnych lesov bolo 7 604 ha.
Rozmenené na drobné, jednotlivé odštepné závody štátnych lesov vysadili v roku 2018 spolu 15,66 milióna kusov sadeníc. Oproti roku 2017 zalesňovanie stúplo tak u súkromných vlastníkov, ako aj v štátnych lesoch. Kalamita a zmena klímy sa podpísali pod zmenu skladby vysadených stromov. Dominancia smreka ustupuje listnatým drevinám, najmä buku a hrabu,“ hovorí Bodnár.
Programový cieľ politickej strany Progresívne Slovensko/Spolu rozdeliť Lesy SR a z jednotlivých odštepných závodov urobiť nezávislé firmy vlastnené mestami a obcami hodnotí Bodnár podobne, ako zámer KDH zrealizovať ťažobnú uzáveru.
“Bol by to ťažký úder fungujúcemu sektoru ekonomiky. Reálne by hrozilo, že niektoré samosprávy by buď úplne zastavili ťažbu drevnej hmoty alebo niektoré by sa zasa naopak pretekali v množstve vyťaženého dreva. Kontrola by bola oveľa zložitejšia.
V každom prípade by to bola zaujímavá časť majetku, ktorá by mestám a obciam pristála v bilanciách. Dostali by sme sa do podobného stavu ako v energetike. Rozdelili sme elektrárne a plynárne na viacero firiem, vzniklo mnoho manažmentov a dnes s odstupom času by sme prenos, distribúciu a výrobu najradšej opätovne zlúčili. V prípade štátnych lesov tento chybný krok urobiť nemusíme,” myslí si analytik.
