Brusel navrhuje poskytnúť Kyjevu ďalšiu pôžičku vo výške 45 miliárd eur na pokrytie rozpočtového deficitu v nasledujúcom roku. Ukrajine však bude chýbať až približne 70 miliárd eur. Európska komisia chce zabezpečiť zhruba dve tretiny tejto sumy a zvyšok získať od ďalších medzinárodných partnerov, a to Británie, Kanady a Japonska.
Podľa Ursuly von der Leyenovej tieto financie posilnia pozíciu Kyjeva pri prípadných mierových rokovaniach s Ruskom. Zároveň navrhuje, že Ukrajina by tieto peniaze nemusela splácať, kým Rusko neposkytne náhradu za škody spôsobené vojnou. Peniaze by si Európska únia požičala na finančných trhoch, pričom zárukou by boli rezervy v jej spoločnom rozpočte.
Rokovania o tomto návrhu komplikuje spor lídrov krajín EÚ. Nemecký kancelár Friedrich Merz požaduje, aby sa na financovaní Ukrajiny podieľalo všetkých 27 členských štátov. Proti účasti na novej pôžičke sa stavajú Slovensko, Maďarsko, Česko a Bulharsko. Bratislava, Budapešť a Praha si pritom pri predchádzajúcom úvere vyrokovali výnimku z finančných záruk.
Von der Leyenová však trvá na tom, že tentoraz sa musia zapojiť všetky členské štáty. Brusel sa zároveň obrátil na Britániu, Kanadu a Japonsko, aby mu pomohli pokryť zostávajúcu časť ukrajinských finančných potrieb. Na revanš im ponúka, že by mohli využiť výnosy zo zmrazených ruských aktív na financovanie vlastnej pomoci.












