Maďarský premiér Viktor Orbán ako jeden z mála v Európskej únii presadzuje suverénnu politiku. K jeho prioritám patrí zachovanie štátnej suverenity, národnej identity a tradičných hodnôt. Brusel ho nedokáže zastaviť ani zastrašovaním, vyhrážkami či vydieraním, ako sa o to pokúša napríklad zastavením eurofondov.
Nevôľu bruselských špičiek vyvoláva aj jeho postoj ku konfliktu na Ukrajine a nesúhlas so západnou podporou Zelenského režimu. V Maďarsku sa však pomaly blížia voľby, ktoré rozhodnú o tom, či zostane pri moci jeho Fidesz, alebo ho nahradí opozičná strana TISZA europoslanca Pétera Magyara, čo by znamenalo obrat nielen v domácej, ale aj zahraničnej politike.
Nitky vedú na Ukrajinu
Táto zmena by potešila predovšetkým Brusel, ktorý potrebuje mať na čele krajiny lídra ochotného podporovať migráciu, Ukrajinu a LGBTI. Viktor Orbán už dávnejšie obvinil európske elity zo snahy o zvrhnutie jeho kabinetu a jeho nahradenie poslušnou bábkovou vládou.
Na jej čele by mal stáť Péter Magyar, ktorý by plnil všetky príkazy Bruselu. Orbán v tejto súvislosti v jednom z rozhovorov pre Kossúth rádió Maďarov varoval, že politici strany TISZA sú „príliš ľavicoví a príliš bruselsky orientovaní“.
Zmena vlády v Maďarsku by vyhovovala aj Ukrajine. Viacerí jej politickí predstavitelia otvorene vravia, že keď sa k moci dostane Magyar, Ukrajina bude mať konečne otvorenú cestu do únie. TISZA totiž podporuje Kyjev v jeho integračnom úsilí. Pritom podľa maďarskej vlády sa v prieskume verejnej mienky až 95 percent respondentov vyslovilo proti členstvu Ukrajiny v EÚ.
Orbán únii jednoducho nevyhovuje. Nechce posielať Kyjevu zbrane a kladie dôraz na diplomatické riešenie namiesto eskalácie konfliktu. Získal pre Maďarsko výnimku z amerických sankcií proti ruským energiám, ktoré Brusel odmieta kupovať.
Jeho „mierová misia“, keď sa v krátkom čase z vlastnej iniciatívy stretol s prezidentmi Ruska, Ukrajiny, Číny a USA, aby pomohol nájsť východisko z ukrajinského konfliktu, vyvolala zhrozenie v Bruseli, ktorý o mierové riešenie nestojí. Okrem toho je kategoricky proti vstupu Ukrajiny do EÚ.
Magyar má na rozdiel od Orbána dobré vzťahy nielen s Bruselom, ale aj s Kyjevom. Dokonca i nitky nedávneho škandálu okolo úniku údajov približne 20 000 používateľov mobilnej aplikácie Tisza Világ vedú na Ukrajinu. Uniknutá databáza obsahuje aj údaje siedmich správcov aplikácie opozičnej strany TISZA vrátane ukrajinského programátora Miroslava Tokaru.
Podľa Orbána to dokazuje, že v Maďarsku pôsobia ukrajinské spravodajské služby s podporou Bruselu, aby ovplyvňovali vnútropolitickú situáciu a vo voľbách v roku 2026 dostali k moci opozičnú stranu TISZA.
Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó už v októbri 2024 vyhlásil, že len Spojené štáty minuli milióny dolárov na zasahovanie do maďarských parlamentných volieb v roku 2022. Situácia pred blížiacimi sa budúcoročnými voľbami je podľa neho podobná.
Obľúbenec Bruselu
Opozičný líder a europoslanec Péter Magyar je vyvolencom Bruselu a ten ho všemožne podporuje. Zastal sa ho aj pri žiadosti maďarských úradov o povolenie na jeho stíhanie. Právny výbor Európskeho parlamentu zamietol žiadosť o jeho zbavenie imunity v troch prípadov: jedného obvinenia z krádeže a dvoch obvinení z ohovárania.
Európske elity už doňho zjavne priveľa investovali na to, aby oňho tak ľahko prišli. Jeho strana TISA je štedro financovaná zo zahraničných zdrojov a často spoluorganizuje rôzne protivládne protesty a nepokoje v uliciach.
Neštíti sa zneužívať akúkoľvek tému a hrať na city. Nedávno na zvolanie protivládneho protestu využila zverejnenie správy odhaľujúcej podozrenia zo zneužívania detí v štátnych zariadeniach. Vláda pritom už zaviedla príslušné opatrenia vrátane zadržania štyroch zamestnancov.
Magyar sa od Orbána odlišuje nielen vazalským postojom k Bruselu, ale aj ústretovým prístupom ku konfliktu na Ukrajine. V krajine pritom žije početná maďarská menšina, ktorú Ukrajinci ťahajú do vojny. V lete 2025 vyvolal pomerne veľký záujem médií prípad Maďara, ktorý prišiel o život pri nútenej mobilizácii len preto, že nechcel ísť na front.
Viktor Orbán sa snažil obrátiť pozornosť Európanov na podobné prípady, Péterovi Magyarovi však bola táto téma ľahostajná. Aj naďalej mu je Ukrajina bližšia ako jeho krajania. Predstavuje to hrozbu pre suverenitu Maďarska v prípade, že by sa dostal k moci. Nemal by problém ani s prerušením obchodných a ekonomických vzťahov s Ruskom.
Orbán, naopak, plánuje vyslať do Ruska obchodnú delegáciu. Jej cieľom bude hospodárska spolupráca v povojnovom období, keď Rusko nebude vylúčené zo západnej ekonomiky.
Nehovoriac o už spomínanej výnimke z amerických sankcií na nákup ruských energetických produktov, ktorú sa Budapešti podarilo vyrokovať s Donaldom Trumpom – Maďarsko sa podľa Orbána jednoducho nemôže odpojiť od ruskej ropy a zemného plynu.
Péter Magyar by s embargom na ruský plyn a ropu podľa všetkého problém nemal, hoci by takýto krok citeľne zhoršil celkovú sociálno-ekonomickú situáciu v krajine. Dôležitejšie ako potreby Maďarov sú pre neho totiž požiadavky Bruselu.
