„Bohatí ľudia nespia osem hodín denne,“ vyhlásil americký komik Steve Harvey. Je azda kľúčom k úspechu týranie organizmu nedostatkom spánku, aby sme zvýšili produktivitu? Alebo kapitalizmus uprednostňuje včasné vstávanie – aj keby išlo len o vyznamenanie vlastnej disciplíny?
Mnohí ľudia dnes spia priemerne menej než sedem hodín denne, čo znamená, že majú menej spánku, ako odporúčajú odborníci. Tento trend pritom siaha podstatne ďalej do minulosti. „Thomas Edison opakoval, že štyri hodiny spánku mu stačia, nehovoril však o tom, že počas dňa si často rád pospal,“ tvrdí neurológ Douglas B. Kirsch.
Podľa neho je trend skorého vstávania, ktorý propagujú podnikatelia či umelci, značne problematický. A aj keď existujú ľudia, ktorým zrejme stačí menej spánku, nemožno ignorovať biologické hodiny. Vedci z Pensylvánskej univerzity a Harvardovej lekárskej fakulty v štúdii z roku 2003 zistili, že reakčné časy a výkony pri kognitívnych úlohách sú výrazne nižšie u ľudí, ktorí spali len štyri hodiny, než u tých, ktorí spali šesť hodín.
V roku 1999 vedci z Chicagskej univerzity sledovali skupinu ľudí, ktorá šesť nocí za sebou spala len štyri hodiny. Veľmi rýchlo sa u nich vyvinula vyššia hladina stresového hormónu kortizolu, vyšší krvný tlak a ich telá produkovali o polovicu menej obvyklého množstva protilátok.
Včasné vstávanie možno označiť za „zabijak výkonu“, pretože pravidelné štyri hodiny spánku sa v konečnom dôsledku rovnajú duševnému stavu po tom, ako je človek 24 hodín hore. Pritom už premeškanie jedného nočného spánku narúša pamäť. A čo je horšie, ovplyvňuje naše správanie.
V rámci nedávnej štúdie sa skupina 65 zdravých ľudí vo veku 18 až 30 rokov po prebdenej noci pri rozhodovaní sústreďovala skôr na negatívne než na pozitívne informácie. Budete však mať tieto problémy, ak spíte osem hodín a budíte sa o štvrtej ráno? Možno. Bez ohľadu na to, ako dlho spíte, rozhodenie prirodzeného rytmu bude mať škodlivé následky.
Ak si myslíte, že spať o pár minút menej, napríklad vstať o tridsať minút skôr, nie je dôležité, tak by ste mali zmeniť názor. Vedci z Univerzity Južnej Floridy a z Pensylvánskej štátnej univerzity oznámili, že prísť o šestnásť minút spánku za noc môže mať vážny negatívny dôsledok na výkon v zamestnaní. Keď spomaľujeme alebo zrýchľujeme biologické hodiny, má to rovnaké následky ako nedostatok spánku.
Náš denný rytmus mozgu hovorí, kedy má produkovať spánkový hormón melatonín. Takže keď sa snažíme prebudiť v čase, keď mozog stále produkuje melatonín, môžeme cítiť nadmernú dennú ospalosť, nedostatok energie, skľúčenosť a zhoršenie kognitívnych schopností.
Dopriať telu toľko spánku, koľko potrebuje, má nezanedbateľné zdravotné výhody. Vedci z Chicagskej univerzity našli spojenie medzi nedostatkom spánku a zvýšeným rizikom obezity a diabetu. Spánok taktiež posilňuje imunitu. Podľa štúdie z roku 2015 sa kratší spánok spája aj so zvýšeným rizikom prechladnutia a nádchy.
