Zvyk spočívajúci v polievaní dievčat a mladých žien vodou má pôvod ešte v predkresťanskom období. V tom čase Slovania slávili sviatky jari. Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami malo symbolický, očistný charakter.
Malo dievkam po celý rok zabezpečiť zdravie i plodnosť. Tento zvyk, veľmi obľúbený najmä u mužov, však môže naraziť na problémy. No a kde inde, ak nie v Bruseli. Upozorňuje na to v statuse Ján Čarnogurský.
„Veľká noc nás spája cez tisícročia a obohacuje nás vierou a skúsenosťami tisícročí. Bez Kristovej smrti na kríži by kresťanstvo nebolo mohlo vzniknúť a udržať sa. Vďaka Kristovej smrti a zmŕtvychvstaniu vzniklo, udržalo sa a pre nás vytvorilo civilizáciu, v ktorej sa cítime dobre,“ začína Čarnogurský svoj status.
„Našej spriatelenej Rakúšanke som vysvetľoval, čo je šibačka. Keď sa mi to ako-tak podarilo, povedala mi: Dávajte si pozor, aby sa o tom nedozvedel Brusel. Ak sa tom dozvie, hneď vám šibačku zakáže. Takže v Bruseli nehovorte, že na Slovensku na Veľkú noc chlapci a muži šibú a polievajú ženy a dievčatá a tie sa nehnevajú,“ upozorňuje napoly vážne a napoly s humorom Čarnogurský.
Na záver prezrádza rodinné tajomstvo. „Pliesť korbáč z vŕbových prútov vedela manželka, synovia ani ja nie. Pred Veľkou nocou sme so synmi narezali vŕbové prúty a potom sme pokorne prosili manželku, aby nám na seba uplietla korbáč. Tak sme vydržali aj zlatú svadbu. Ale v Bruseli to neprezraďte,“ končí status Ján Čarnogurský.
