Bývalého amerického policajta Dereka Chauvina uznala súdna porota v Minneapolise v americkom štáte Minnesota za vinného z vraždy druhého aj tretieho stupňa a tiež zabitia Afroameričana Georgea Floyda. Za vinného ho tak dvanásťčlenná porota uznala vo všetkých bodoch obžaloby.
Chauvin tak ostáva vo väzbe. Výšku trestu stanoví sudca Peter Cahill o osem týždňov. Hrozia mu desiatky rokov väzenia. Porota ho uznala vinným vo všetkých troch bodoch obžaloby a to už po desiatich hodinách diskusií. Chauvin bol doteraz na slobode, po verdikte poroty je však vo väzbe, kde bude až do vynesenia rozsudku. Stále pritom nie je jasné, či sa jeho právnici proti rozsudku odvolajú.
Chauvina porota uznala vinným z dvoch rôzne vážnych obvinení a to z vraždy a tiež zo zabitia. Za neúmyselnú vraždu druhého stupňa by mohol dostať až 40 rokov väzenia, za neúmyselnú vraždu tretieho stupňa až 25 rokov a za zabitie desať rokov.
Štát Minnesota však odporúča udeľovať tresty medzi 11 a 15 rokmi za každé z obvinení z vraždy a štyri roky za zabitie. Prokuratúra však žiada sudcu o stanovenie vyšších ako odporúčaných trestov kvôli rade priťažujúcich okolností. Podľa amerických médií bude sudca Cahill vzhľadom k napätej atmosfére okolo procesu pod silným tlakom, aby týmto požiadavkám vyhovel.
Americký prezident Joe Biden povedal, že usvedčenie Chauvina môže byť pre USA „obrovským krokom vpred“ v rámci boja proti systémovému rasizmu, no treba robiť viac. „Nestačí to… Tu sa nemôžeme zastaviť,“ povedal Biden na margo verdiktu.
Systémový rasizmus nazval Biden „škvrnou na duši nášho národa“. Spoločne s viceprezidentkou Kamalou Harrisovou tiež vyzval Senát amerického Kongresu, aby konal pohotovo a prijal už dlho odkladanú reformu polície.
Biden po verdikte tiež vyzval Američanov, aby sa zjednotili, a demonštrantov poprosil, aby sa vyhli násiliu. „Nastal čas, aby sa táto krajina zjednotila… Sú tu ľudia, ktorí sa teraz budú snažiť zneužiť emócie – agitátori či extrémisti, ktorí sa nezaujímajú o sociálnu spravodlivosť… Nemôžeme im dovoliť uspieť,“ povedal.
Harrisová vyjadrila v súvislosti s verdiktom „úľavu“, poukázala však zároveň na to, že rozhodnutie krajinu nezbaví smútku z vraždy Floyda. „Čaká nás ešte práca. Musíme reformovať systém,“ dodala. Harrisová dodala, že rasová nespravodlivosť nie je problémom „farebných“, ale „problémom každého Američana“.
Proces so Chauvinom, obvineným z vraždy druhého stupňa, zabitia aj vraždy tretieho stupňa, sa začal v Minneapolise koncom marca. Po úvodných rečiach bola vyše dva týždne na rada obžaloba, ktorá tvrdila, že 46-ročný Floyd zomrel v dôsledku policajného zásahu. Pred pár dňami sa k slovu dostala obhajoba, podľa ktorej k smrti Floyda viedlo užívanie drog a problémy so srdcom.
Afroameričan Floyd zomrel vlani 25. mája v Minneapolise vo veku 46 rokov po tom, ako mu policajt Chauvin kľačal pri zatýkaní na krku vyše osem minút a ignoroval Floydove sťažnosti na to, že „nemôže dýchať“. Tento čin, ktorý okoloidúci nakrútili na video, vyvolal v celých Spojených štátoch masové protesty proti rasovej nespravodlivosti a policajnej brutalite.
Chauvina bezprostredne po Floydovej smrti prepustili z policajného zboru, rovnako ako aj ďalších troch policajtov, ktorí boli pri zatýkaní Floyda. Tí čelia obvineniam z napomáhania a podnecovaniu k vražde druhého stupňa a zo zabitia druhého stupňa a budú súdení. Proces s nimi sa má začať 23. augusta.
