Bratislavský neformálny samit lídrov 27 krajín EÚ na Bratislavskom hrade bol úspešný a jeho výsledkom je prijatá Bratislavská deklarácia a namaľovaná bratislavská cestovná mapa, ktorá je spoločným politickým úmyslom lídrov krajín EÚ z hľadiska priorít na najbližšie mesiace. Po skončení samitu to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico.
“Situácia, v ktorej sa nachádza Európa a výsledok referenda vo Veľkej Británii, bol dostatočný dôvod na to, aby sme sa v EÚ zamysleli. Samit mal byť prvou odpoveďou a myslím, že bol odpoveďou správnou. Lídri mali úprimnú diskusiu o stave, v ktorom sa nachádza EÚ,” povedal Fico.
Podľa jeho slov berúc do úvahy aj defekty, ktoré vnímame, všetci považujú EÚ za najlepší projekt pre Európu. “Sme presvedčení, že sa nedá hodiť spiatočka, ale že musíme ísť naďalej dopredu, lebo prosperita, stabilita a bezpečnosť v Európe sa nedá inak garantovať, len cez EÚ,” podčiarkol slovenský premiér.
Fico priznáva, že v EÚ sú členské štáty a tie majú často rôzne názory a nápady. “My si myslíme, že je veľmi správne byť v budúcnosti konkrétnejší a zrozumiteľnejší v plánoch, ale aj vo vysvetľovaní zmyslu EÚ najmä pre generácie, ktoré nemajú možnosť porovnávať,” podotkol.
Predseda Európskej rady Donald Tusk poukázal na to, že milióny Európanov sa dnes necítia bezpečne. “Ľudia majú obavy z toho, čo sa deje, z nedostatočnej kontroly. Obávajú sa migrácie, terorizmu, aj o svoju ekonomickú budúcnosť. Musíme odstrániť nedostatky z minulosti, nebudeme pokračovať tak ako doteraz,” zdôraznil.
Európska únia podľa neho už nemôže dopustiť nekontrolovaný príliv utečencov. Mala by sa sústrediť na plnú kontrolu hraníc, pokračovať v spolupráci s Tureckom a západným Balkánom a udržiavať kontakt aj s africkými krajinami. Únia bude podporovať členské štáty v zabezpečovaní ich vnútornej bezpečnosti, zintenzívniť by sa mala výmena informácií medzi krajinami a posilniť európska spolupráca v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany.
Na rozdiel od ostatných účastníkov samitu maďarský premiér Viktor Orbán vníma samit ako neúspešný z hľadiska toho, že sa nepodarilo zmeniť prisťahovaleckú politiku Bruselu. Orbán upozornil, že v únii naďalej panuje sebazničujúca a naivná prisťahovalecká politika. Aj teraz sa vraj hovorilo viac o urýchlení prerozdeľovania migrantov, ako o ich zastavení na hraniciach Schengenu.
Za úspech označil maďarský premiér fakt, že sa rozhodlo o podpore Bulharsku a zrodili sa konkrétne rozhodnutia o poskytnutí pomoci tejto balkánskej krajine, keďže práve na jej hraniciach rastie tlak migrantov a náklady na ochranu hraníc sú enormné. Podľa neho sú dvoma kľúčovými štátmi pre riešenie migračnej krízy Nemecko a Grécko.
Kým sa v Nemecku nezavedie horná hranica pre prijatie migrantov, bude jeho príťažlivosť daná. Grécko by zasa v súlade s dohodou o Schengene malo zabrániť migrantom pokračovať v ceste do Európy kontinent, no nerobí tak. Ak tieto dve krajiny nezmenia svoju politiku, Maďarsko môže urobiť iba jediné – dodržiavať schengenské pravidlá, uzavrel Orbán.
