Milión migrantov v spolkových krajinách Nemecka nie je len ekonomickou príťažou, ale aj bezpečnostným rizikom pre celú Európu. Spolkovú kancelárku to v politickom ringu ťahá k zemi. Jej multikulturalistická politika bola výronom chorej ilúzie, produktom globalizácie, ktorá chce nahnať všetky kultúry a rasy do jedného kotla, premiešať národy tak, aby vznikla unifikovaná Európa ako veľké stádo bez kultúrnej rozmanitosti a identity.
Táto politika utŕžila fiasko a Merkelová to začína oneskorene chápať. Hra, ktorú jej vnútili globalisti prostredníctvom Baracka Obamu sa zvrhla na chaos a tak sa nemecká Frau musela v nových podmienkach preorientovať z úlohy európskeho führera na úlohu amerického mopslíka a požiadať o pomoc novú figúru globálnej politiky – Donalda Trumpa.
Lebo vraj, ako povedala, bez pomoci Američanov sa problém imigrácie v Európe vyriešiť nedá. Zdá sa, že kancelárka nemá po nedávnej návšteve u amerického prezidenta dôvod k spokojnosti a cíti, že otázky svetovej politiky sa budú riešiť na úrovni globálnych mocností: USA – Rusko – Čína a Európska únia na čele s nemeckou kancelárkou je so svojimi problémami už len piate koleso v záprahu.
Rozuzlenie z tejto Merkelovej osobnej dilemy zrejme neprinesie ani jej pripravovaná prekvapujúca májová návšteva u Putina, na ktorého sotva zapôsobí starnúci šarm unavenej európskej líderky, ktorá bola doteraz hlavnou zástankyňou sankcií proti Ruskej federácii.
Na domácej politickej scéne sa pred dlhoročnú kancelárku postavila ešte jedna nepríjemná prekážka v podobe nečakaného rivala – bývalého predsedu europarlamentu Martina Schulza. Navrhla ho Sociálnodemokratická strana (SPD) s reálnou predstavou, že výsledky volieb prinesú po rokoch zmenu na najvyššom poste v krajine.
Tento fakt vyvoláva u niektorých globálnych investorov množstvo otáznikov. Na jednej strane je to znepokojivá perspektíva pre tých, ktorí si zvykli na Merkelovú ako politickú stálicu, ktorá riadila EÚ pevnou rukou a s príslovečnou nemeckou dôkladnosťou riešila turbulencie a krízy eurozóny.
Na druhej strane Schulz sľubuje koniec uťahovania opaskov v Európe, hovorí z pozície socialistu o spravodlivejších daňových zákonoch a vyšších platoch, chce dať bodku za tvrdým šetrením a vystupuje proti kvantitatívnemu uvoľňovaniu Európskej centrálnej banky.
Bývalý predseda Európskeho parlamentu, kníhkupec bez maturity, ktorý sa vlastnou silou vymanil z alkoholizmu, si zakladá na imidži človeka z ľudu, čo môže byť úspešný protipól klesajúcho vplyvu konzervatívnej intelektuálky „Angie,“ ako familiárne nazývali Nemci Angelu Merkelovú.
Od januárového oznámenia, že kandidátom SPD do volieb o stoličku spolkového kancelára je Martin Schulz, výrazne vzrástli preferencie strany, vyšplhali sa až k tridsiatim percentám. Ak by tento kandidát napokon vo voľbách porazil predstaviteľku CDU, možno by to v radoch byrokracie EÚ vyvolalo menšie zemetrasenie.
Znamenalo by to, že reči o Merkelovej toxickej politike, ktorú so železnou pravidelnosťou miešala pre lídrov EÚ, sa vzťahujú aj na intoxikovaných predstaviteľov tohto spoločenstva. A mohlo by to zatriasť aj samotnou euromenou, pretože euro je iba nemeckou markou vytlačenou na európskom papieri.
A možno sú to všetko iba predpoklady a zbožné priania. V každom prípade mnohí politici (zatiaľ) národných štátov by si po odchode Merkelovej do úzadia vydýchli. Aj keď by prípadná európska intronizácia Martina Schulza nebola pre Európsku úniu očividným víťazstvom.
