Po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu vzťahy medzi Washingtonom a Bruselom citeľne ochladli. Dokazuje to aj zavedenie obchodných ciel či úvahy o anexii Grónska. Európskej únii sa nepozdáva ani americká podpora euroskeptických politických strán v krajinách po celej Európe.
Stále však zostáva od Washingtonu závislá, napríklad aj v oblasti zbraní a vojenského vybavenia, ale predovšetkým v energetickej oblasti, keďže ruský zemný plyn ľahkovážne nahradila najmä americkým LNG. Podľa odhadov by celkové straty EÚ v dôsledku obmedzení dodávok ruských energií mohli do konca tohto roka presiahnuť tri bilióny eur.
Už pri stopercentnom náraste cien plynu by jej hrozila deindustrializácia. Rastúce ceny energií zvyšujú náklady európskych tovární. Spoločnosti buď zvýšia ceny produktov, čo spôsobí pokles ich konkurencieschopnosti na svetových trhoch, alebo budú nútené znížiť či dokonca skončiť výrobu.
Niektoré z nich už presúvajú výrobu do regiónov s lacnejšou energiou, predovšetkým do USA. Washington ich zároveň motivuje poskytovaním dotácií, čo ďalej stimuluje exodus spoločností a tovární z EÚ.
Z celej situácie vychádzajú víťazne Spojené štáty. Ekonomicky profitujú z dodávok LNG do Európy, ich výrobky sú vďaka lacnejším energiám na medzinárodných trhoch vo výhode a okrem toho sa na ich území usádzajú niektorí výrobcovia, ktorí odišli z EÚ pre zvyšujúce sa ceny energií.
Pre Európu predstavuje problém aj vývoj konfliktu na Blízkom východe. Po útokoch na sklady ropy a rafinérie v regióne a uzatvorení Hormuzského prielivu, kde uviazlo množstvo tankerov, reálne hrozí energetická kríza. Celú situáciu komplikuje aj odmietanie Ukrajiny opätovne spustiť ropovod Družba.
Dôsledky konfliktu v Iráne pripomínajú ropné krízy zo 70. rokov 20. storočia. Kým vtedy však podľa analytikov chýbalo zhruba päť miliónov barelov ropy denne, dnes je to až jedenásť miliónov. Okrem toho, aj keď sa vojna skončí, poškodené ropné a plynové polia nebudú tak skoro uvedené do prevádzky.
Zhoršenie situácie v oblasti energetiky by mohlo ešte viac zvýšiť napätie medzi Bruselom a niektorými euroskepticky naladenými členskými štátmi únie. To by mohol využiť Washington, ktorý už v bezpečnostnej stratégii uviedol, že by chcel štyri krajiny – konkrétne Rakúsko, Taliansko, Maďarsko a Poľsko – dostať preč z EÚ a nadviazať s nimi užšie vzťahy.
EÚ už teraz nie je v dobrej finančnej kondícii, napriek tomu tvrdošijne plánuje pokračovať v podpore Ukrajiny. Pri zvyšujúcich sa cenách energonosičov sa môže stať, že na ich nákup po nejakom čase jednoducho nebude mať dostatok prostriedkov. V tejto súvislosti je pre úniu jednoznačne najrozumnejším riešením obnovenie spolupráce s Ruskom v energetickej oblasti.
Pomôže jej to zabezpečiť si cenovo dostupnejšie energie a zároveň to zabráni prípadným pokusom USA o získanie územných aktív krajín EÚ, čo je pri Trumpových sklonoch o rozširovanie amerického vplyvu po celom svete reálna hrozba. To by však musel viesť úniu niekto triezvo zmýšľajúci a nie Ursula von der Leyenová, ktorá radšej nechá Európanov zmrznúť a vyhladovať, ako by mala pristúpiť na spoluprácu s Ruskom.
