Tel Aviv žiada Spojené štáty, aby uznali časť Golanských výšin okupovanú židovským štátom ako izraelské územie. Izraelský minister pre záležitosti tajných služieb Jisrael Kac si myslí, že by sa Washington mohol v tejto záležitosti prikloniť na stranu Tel Avivu už v nadchádzajúcich mesiacoch.
Izrael sa zmocnil časti Golanských výšin, ktoré patrili Sýrii, za šesťdňovej vojny v roku 1967. Damask sa neúspešne pokúsil územie dobyť naspäť v roku 1973. Podľa dohody o „odpútaní“ z roku 1974 izraelské jednotky z časti územia odišli a od hory Hermon na severe k jordánskym hraniciam na juhu vzniklo nárazníkové pásmo široké dva až šesť kilometrov. Tam pôsobia Pozorovateľské sily OSN pre odpútanie (UNDOF).
V roku 1981 Izrael okupované územie anektoval. Sýria, ďalšie arabské krajiny aj OSN (rezolúcia BR OSN č. 497) považujú anexiu za nelegálnu a neplatnú. Rusko dlhodobo trvá za zachovaní územnej celistvosti Sýrie a nepriamo tak aj na tom, aby Izrael okupované Golanské výšiny Sýrii vrátil. Židovský štát okupuje asi 1 200 štvorcových kilometrov tohto pásma, pod sýrskou kontrolou je 520 štvorcových kilometrov.
Od roku 1967 sa na okupované územie Golanských výšin prisťahovalo asi 20-tisíc izraelských osadníkov a v oblasti žije aj približne 20-tisíc príslušníkov nábožensko-etnickej komunity Drúzov, ktorým Izrael ponúkol občianstvo, aj keď to väčšina z nich odmietla. Izrael a Sýria v roku 2000 rokovali o mierovej dohode a možnosti vrátenia okupovaného územia Damasku. Rozhovory však zlyhali a ani ďalšie rokovania sprostredkované Tureckom nepriniesli riešenie.
Otázka Golanských výšin je podľa Kaca na zozname priorít pri rokovaniach s USA. Prípadné uznanie zvrchovanosti Izraela nad týmto územím by mohlo byť vnímané ako ďalšie kontroverzné rozhodnutie Washingtonu po tom, ako Donald Trump nariadil presunúť americkú ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalema a vzápätí oznámil, že USA odstupujú od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom.
Kým Izrael Trumpove kroky privítal, európski spojenci Washingtonu vyjadrili obavy, že povedú k ďalšej eskalácii napätia na Blízkom východe. Hoci Izrael predtým uvažoval o navrátení okupovaných Golanských výšin Sýrii, dnes tvrdí, že by mali zostať pod jeho kontrolou zo strategických dôvodov, a to pre prítomnosť iránskych milícií na sýrskej strane územia.
