Náš denný rytmus a rozdelenie jedál môžu byť dôležitejšie ako počet kalórií, ktoré prijmeme. Premietnu sa do metabolizmu, telesnej váhy aj zloženia krvi. Čo pomôže? Rešpektovať prírodu, vynechať nočné občerstvenie a jesť každý deň v rovnakom čase, radia odborníci.
Myšlienku, že biorytmy majú vplyv na naše stravovanie, vrátil do hry experiment z amerického Southwestern Medical Center. Hlavnú úlohu v ňom zohrávali myši. Výskumníci ich rozdelili do dvoch skupín: jedna mala stály prístup k jedlu, druhú kŕmili pravidelne v obmedzenom čase. Konkrétne v priebehu dvanástich hodín každý deň.
Všetky myši zjedli za deň rovnaké množstvo jedla, ale iba druhá skupina stratila hmotnosť. Navyše pravidelne kŕmené myši boli aktívnejšie, pohyblivejšie a mali vyváženejšie krvné testy. Vedci veria, že rovnako to funguje aj u ľudí a diéta je úspešná iba vtedy, keď jeme počas dňa, keď sme bdelí a aktívni.
Aby sa metóda dala aplikovať na ľudí, žiada si, samozrejme, ďalšie skúmanie. Praktické skúsenosti odborníkov na stravovanie však potvrdzujú úzke prepojenie s biorytmami. Najmä s cirkadiánnym rytmom, ktorý má asi 24 hodín a súvisí so striedaním dňa a noci, s časom bdelosti a odpočinku.
Predpokladá sa, že cirkadiánny rytmus ovplyvňuje rôzne funkcie tela: spánkový cyklus, vyplavovanie hormónov, krvný tlak, zloženie krvi. Ovplyvňuje spôsoby spracovania jednotlivých zložiek potravy, funkciu pečene, enzýmov aj baktérie v črevách. Jednoducho povedané, pri dodržiavaní nášho každodenného rytmu nám bude lepšie tráviť.
Potlačenie prirodzených biologických hodín sa môže negatívne prejaviť na našom zdraví a kondícii. Cirkadiánny rytmus je kľúčový. Dvadsaťštyrihodinový orgánový biorytmus ukazuje, kedy máme najvyšší výkon a kedy je zase čas na odpočinok. Každý orgán v tele má svoj vlastný rytmus. V určitom čase je aktívnejší ako ostatné. Nedá sa síce paušalizovať, každý má rytmy nastavené inak, ale všeobecne treba dodržiavať pokoj medzi deviatou hodinou večer a šiestou ráno.
Keď biologické hodiny nepočúvame, môžeme sa dostať do začarovaného kruhu. Cítime sa viac unavení, zle spíme. Stres a nedostatok spánku potom spôsobujú hormonálne výkyvy, vplývajúce na množstvo telesných procesov vrátane trávenia, chuti do jedla a ukladania tuku.
Stres a nepravidelný režim vedú k zvýšeniu hladiny hormónu kortizolu. Ten zvyšuje chuť do jedla. A v strese málokedy siahneme po šaláte, naopak, chuťové poháriky túžia po sladkom a tučnom. Do rizikovej skupiny patria ľudia pod stálym tlakom. Ak nevedia správne relaxovať, majú hladinu kortizolu zvýšenú permanentne.
Vo všeobecnosti sa odporúča dodržiavať čo najpravidelnejší režim a každý deň raňajkovať, desiatovať, obedovať, olovrantovať aj večerať. Dôležité je zároveň pravidelne chodievať spať i vstávať.
Riadiť sa prirodzenými rytmami je dnes ťažšie ako pred rokmi; už len preto, že sme obklopení elektronikou a umelým osvetlením. Vedci zo štátnej univerzity v Ohiu nedávno dospeli k záveru, že k nárastu obezity a metabolických syndrómov v dvadsiatom storočí prispelo to, že sa po celom vyspelom svete rozšírilo nočné osvetlenie.
