NATO sa otvorene rozširuje a pochoduje s bojovými jednotkami k ruským hraniciam – za porušenia predchádzajúcich dohovorov s Moskvou. Zo Sýrie a Ukrajiny môže v každej chvíli preskočiť iskra na východnú Európu – vo vážnom prípade sa Severoatlantický pakt vyhráža atómovými zbraňami.
Tretia svetová by začala nenápadne
August Cole, vojenský expert, je presvedčený, že 3. svetovú vojnu si nemožno predstaviť rovnako ako 2. svetovú vojnu, len s modernejšími zbraňami. Tvrdí, že tretia svetová by začala bez toho, aby si to ľudia vôbec všimli. August Cole vedie projekt Art of Future Warfare (Umenie budúceho vojnového remesla) vplyvnej washingtonskej firmy Atlantic Council. V marci tohto roku načrtol pre časopis Focus svoj scenár.
Na začiatku by sa nie nevyhnutne odohrala vojenská invázia alebo raketový útok: „Myslím si, že prvý znak toho, že sa rozpúta veľký konflikt, by bolo možné nájsť vo vesmíre,“ hovorí stratég Cole.
Keď sa vypnú satelity, sú štáty ľahko napadnuteľné, pretože sa výrazne zhorší ich komunikácia a GPS navigácia, ako v civilnej, tak aj vo vojenskej oblasti. Občan by najprv spoznal začiatok vojenských aktivít len podľa toho, že by správne nefungovali mobilné telefóny, alebo by nastal plošný výpadok internetu.
„Aj v kybernetickom priestore by sa konali prvé útoky 3. svetovej vojny,“ hovorí Cole. „Mysliteľné by boli napríklad útoky hackerov na rozličné dôležité ciele. V USA by to mohla byť Wall Street.“ Cole popísal svoju strašnú víziu v roku 2015 v románe Ghost Fleet, ktorý je údajne veľmi čítaný medzi generálmi a stratégmi.
Sir Richard Shirreff vydal podobný triler a dokonca udal aj konkrétny rok rozpútania atómovej apokalypsy v svojej knihe 2017 – vojna s Ruskom. Tento Brit bol zástupcom vrchného veliteľa európskeho Severoatlantickej aliancie paktu, medzi rokmi 2011 a 2014. Popísal scenár, ktorý sa nám snaží vsugerovať celá generalita NATO. Román popisuje ofenzívu Ruska proti pobaltským štátom, motivovanú jednak strachom – Moskva sa vraj bude báť obkľúčenia NATO – jednak nadutosťou – Putin vraj bude vychádzať z vojenskej slabosti Západu.
Čo by zo Shirreffovej perspektívy už v roku 2017 mohlo končiť nukleárnou katastrofou, je vraj len pokračovaním ruskej politiky v posledných rokoch: „Prezidenta Putina by sme mali potrestať za jeho činy, nie za slová. Vpochodoval do Gruzínska, vpochodoval na Krym, vpochodoval na Ukrajinu,“ povedal Shirreff pre BBC.
Agresor teda sedí na Východe? To Rusi intervenovali v roku 2008 do Gruzínska – bez toho, že by najprv vpochodovali do odtrhnutých území Južného Osetska a Abcházska gruzínske jednotky, trénované americkými a neskôr izraelskými vojenskými poradcami? A Putin ozaj poslal v roku 2014 jednotky na Krym? Neboli tam celkom legálne umiestnené ruské jednotky, ktoré sa až vtedy zaktivizovali, keď začal v Kyjeve Spojenými štátmi americkými financovaný puč a následne sa spoluvládnuca neonacistická banda dala do pochodu, aby obsadila poloostrov? A čo sa týka východnej Ukrajiny, už v roku 2014 Harald Kujat, od roku 2002 do 2005 predseda vojenského výboru NATO, v stej talkšou vyhlásil: „Nemám ešte nijaký dôkaz o tom, že by Rusko intervenovalo do konfliktu regulárnymi jednotkami.“
Šialení podpaľači konfliktov
Bolo by veľkou chybou považovať knihy od Coleho a Shirreffa za obyčajnú beletriu. Think tank Atlantic Council, pre ktorý Cole pracuje, usporiadal v rámci summitu NATO v júli vo Varšave vlastné sympózium za účasti všetkých top pracovníkov tohto zväzku. Síce Shirreff už nie je v aktívnej službe, patrí ale k autorom jednej z vojenských štúdií tallinského medzinárodného centra pre obranu a bezpečnosť (ICDS), o ktorej referovali Frankfurter Allgemeine Zeitung na začiatku konferencie Severoatlantického paktu. Okrem Shirreffa spolupracovali na analýze estónsky minister obrany Jűri Luik, nemecký generál vo výslužbe Egon Romms (do roku 2010 pôsobil na hlavnom veliteľstve NATO) a jeho bývalý americký kolega v úrade Wesley Clark.
Clark je obávaný podpaľač. Keď v júni 1999 uzavreli vo vojne o Kosovo Juhoslávia a NATO prímerie a následne bývalý prezident Boris Jeľcin, ktorý túto dohodu sprostredkoval, vyslal po príchode Američanov, Britov a Nemcov aj svojich vojakov na dozeranie mieru v provincii, chcel Clark Rusov bombardovaním odohnať jednotky od letiska v Prištine. Začiatok divadla sa nekonal len preto, lebo miestny veliaci generál Michael Jackson odmietol vykonať rozkaz: „Nebudem riskovať kvôli vám 3. svetovú vojnu,“ zakričal Brit svojmu nadriadenému do telefónu – Clark bol vtedy hlavný veliteľ NATO v Európe.
Čomu sme sa v roku 1999 tesne vyhli, opäť oživuje Clark, Shirreff a ďalší v aktuálnej štúdii ICDS „Closing NATO´s Baltic Gap“. Ide o iba 65 kilometrov široký koridor medzi ruskou enklávou Kaliningrad a Bieloruskom, v blízkosti mesta Suwalki. Keby toto úzke spojenie krajín medzi Poľskom a baltskými republikami obsadili ruské jednotky, boli by Estónsko, Lotyšsko a Litva odrezané od zvyšku územia krajín NATO a mohli by byť v priebehu 36 – 60 hodín obsadené Putinovými vojakmi, ako predpovedá aj štúdia pentagónskej fabriky na myslenie RAND. Na základe svojej konvenčnej slabosti v tomto regióne by muselo NATO riskovať atómovú vojnu, aby získalo „stratené územia“, zhrňujú chladnokrvne noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Nápadné na týchto štúdiách od ICDS a RAND je, že opisujú Bielorusko ako Putinovho podriadeného, hoci medzi Minskom a Moskvou to značne iskrí. Ešte nápadnejšie je, že stratégovia NATO nevidia viac Pobaltie ohrozené „hybridným vedením vojny“, ale konvenčným útokom regulárnej armády.
Na provokácie sú predurčení generáli ako Philip Breedlove. Ako hlavný veliteľ NATO pre Európu sa vždy pokúšal „pomocou intríg, presvedčovania a nátlaku hnať USA do vojny s Ruskom,“ oznámilo 19 bývalých pracovníkov tajných služieb USA začiatkom júla v otvorenom liste nemeckej kancelárke.
Podstatnú úlohu tu zohrali lživé správy vrchného veliteľa o ruskej invázii v Donbase v auguste 2014. Ex-agenti to dokazujú na písomnej reakcii Breedlovemu: „Vzhľadom na to, že Obama Vám zakázal rozpútať vojnu s Ruskom, je Váš e-mail silné sústo.“
Začiatkom mája svoj post Breedlove odovzdal. Ale ďalšia provokácia v inom regióne sveta mohla začať vojnu, spôsobenú iným hazardérom USA. Situácia na Blízkom východe je nebezpečnejšia ako hocikedy inokedy. Nedávny útok jedovatým plynom na predmestí Damašku, ktorý bol prisúdený Asadovi, viedol k ultimátu amerického prezidenta. Len v poslednej chvíli sa zabránilo vojne s vážnymi dôsledkami, pretože britská Dolná komora prekvapujúco odmietla účasť na tomto šialenstve.
Na začiatku opisovaný scenár svetovej vojny od Augusta Cola začína v každom prípade konfrontáciou medzi USA a Ruskom – jedno, či zámernou alebo z nedbanlivosti. NATO si vyslovene vyhradzuje prvý úder atómovými zbraňami. Podporu pritom nachádza v nadácii Konrada Adenauera, ktorá sa v jednej aktuálnej štúdii prihovára za výstavbu západných „nukleárnych komponentov“ na odstrašenie Ruska.
Odpoveď Ruska už leží na stole: „Keď začne NATO agresiu – proti atómovej veľmoci akou sme my – bude tvrdo potrestané,“ povedal poradca Kremľa Sergej Karaganov v polovici júla pre Der Spiegel.
