Nedávna štúdia Inštitútu práce v austrálskom Melbourne ukázala, že ľudia nad 40 rokov by nemali pracovať viac ako tri dni v týždni. Výskumníci u 3 500 mužov a žien skúmali ich pracovné zvyklosti a to, ako ovplyvňujú ich kognitívne funkcie. Prvá časť testu sa sústredila na meranie funkcií mozgu ako pamäť, logické zdôvodňovanie a abstraktné myslenie. Druhá časť sa potom zamerala na skúmanie ich znalostí.
Vedci prišli k záveru, že výkon mozgu bol u účastníkov štúdie najvyšší vtedy, keď pracovali zhruba 25 hodín týždenne. To zodpovedá približne trom dňom s osemhodinovým pracovným časom. Pri práci 45 hodín týždenne sa ich výkonnosť znížila, pretože už nastupoval účinok stresu a únavy.
Podľa jedného z troch autorov štúdie, profesora Colina McKenzieho, úroveň intelektuálnej stimulácie, ktorú poskytuje práca, závisí práve od počtu odpracovaných hodín. Práca sa tak stáva dvojsečným mečom: najprv stimuluje aktivitu mozgu, po prekročení určitej hranice však prichádza k stresu a únave. To má na kognitívne funkcie doslova zničujúci účinok.
Okrem toho má počet odpracovaných hodín vplyv aj na udržiavanie mentálnej sviežosti u ľudí v strednom a pokročilom veku. Ako uvádza McKenzie, práca v objeme 40 hodín týždenne – čo je klasický pracovný týždeň – má na mozog síce lepší vplyv ako nijaká práca, nedosahuje sa však pri nej maximálna mentálna stimulácia.
Vplyv odpracovaných hodín na mozgové funkcie je zrejme odlišný v jednotlivých krajinách. Na mozog majú totiž vplyv aj ďalšie faktory ako druh práce – manuálna či duševná, intenzita jej vplyvu na mozog alebo aktivity po práci.
