Politická kríza v Poľsku a dianie okolo tamojšieho Ústavného súdu vyvolávajú vážne otázky o fungovaní právneho štátu, nezávislosti súdnictva a hraniciach politickej moci. Poslanec Národnej rady SR a predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry vo svojom komentári na sociálnej sieti upozorňuje na podľa neho nebezpečný vývoj a poukazuje na rozdielny prístup európskych inštitúcií k politickým sporom v jednotlivých členských štátoch.
Udalosti vo Varšave z posledných októbrových dní opäť otvorili otázku, kde sa končí politický zápas a kde sa začína zasahovanie do nezávislosti ústavných inštitúcií. Spor medzi vládou premiéra Donalda Tuska a prezidentom Karolom Nawrockým sa vyostril po tom, ako bola pozastavená činnosť predsedu Ústavného súdu Bogdana Święczkowského. Do priestoru pred sídlom súdu bola nasadená polícia a prezident Nawrocki predčasne prerušil zahraničnú cestu do Senegalu, aby sa vrátil do krajiny.
Marián Kéry v tejto súvislosti kritizuje postup poľskej vládnej moci a spochybňuje spôsob, akým sa vláda snaží riešiť dlhodobý spor o fungovanie Ústavného súdu.
Podľa jeho interpretácie nejde iba o technickú otázku obsadzovania sudcovských miest, ale o zásadný mocenský zápas o kontrolu nad jednou z najdôležitejších ústavných inštitúcií štátu. Práve preto považuje za nevyhnutné dôsledne skúmať zákonnosť každého kroku vlády, bez ohľadu na jej politické zloženie.
Keď sa právny štát stáva predmetom politického zápasu
Kéry vo svojom komentári pripomína aj predchádzajúce kroky vlády Donalda Tuska voči poľským verejnoprávnym médiám. Poukazuje na to, že zásahy do fungovania štátnych inštitúcií nemožno automaticky ospravedlňovať argumentom o obnove demokracie.
Podľa neho musí byť rešpektovanie ústavných pravidiel a demokratických princípov rovnakým štandardom pre všetky politické reprezentácie. Ak sa totiž zákonnosť posudzuje rozdielne podľa toho, kto práve vládne, dôvera občanov v štátne inštitúcie sa oslabuje.
Zároveň však treba pripomenúť, že poľský spor má dlhšie korene. Reformy súdnictva z obdobia predchádzajúcej vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS) vyvolali kritiku európskych súdov a inštitúcií pre otázky nezávislosti justície. Súčasná vláda preto svoje kroky prezentuje ako snahu obnoviť právny štát. Práve zákonnosť konkrétneho postupu pri zmene vedenia Ústavného súdu však zostáva predmetom sporu.
Aký meter používa Brusel?
Osobitnú pozornosť Kéry venuje postoju Európskej únie. Pýta sa, či európske inštitúcie uplatňujú rovnaké kritériá pri hodnotení zásahov do štátnych inštitúcií bez ohľadu na to, či ich realizujú konzervatívne alebo liberálne orientované vlády.
Európska komisia sa do aktuálneho sporu zapojila podporou práva poľského parlamentu voliť nových sudcov Ústavného súdu. Jej postoj však podľa Kéryho kritického pohľadu otvára širšiu otázku, ako dôsledne sa pri takýchto konfliktoch posudzujú aj právomoci ostatných ústavných orgánov.
Pre Slovensko je táto diskusia dôležitá aj vzhľadom na vlastné skúsenosti s politickými konfliktmi a rozdielnymi predstavami o fungovaní štátnych inštitúcií. Nezávislosť súdnictva, rešpektovanie ústavy a rozdelenie moci by mali byť hodnotami, ktoré nepodliehajú politickému výberu.
Varovanie aj pre Slovensko
Marián Kéry v závere svojho komentára obracia pozornosť aj na domácu politickú scénu. Pýta sa, aké dôsledky by mohol mať podobný spôsob politického presadzovania zmien v prípade budúcej zmeny vládnej moci na Slovensku.
Jeho odkaz smeruje k potrebe dôsledne sledovať, ako sa politické sily stavajú k ústavným pravidlám, nezávislosti inštitúcií a právomociam jednotlivých zložiek štátu.
„Právny štát nemôže fungovať na princípe dvojitého metra. Ústava, zákony a demokratické pravidlá musia platiť pre každého – bez ohľadu na to, kto je práve pri moci a akú politickú agendu presadzuje.“
Poľské udalosti tak podľa Kéryho otvárajú otázku, ktorá ďaleko presahuje hranice jednej krajiny: či bude Európa dôsledne trvať na rovnakých demokratických pravidlách pre všetkých, alebo sa rešpektovanie právneho štátu stane aj naďalej predmetom politických sporov.
