Ulice Banskej Bystrice boli počas 76. výročia osláv Povstania pokojné. Búrlivá atmosféra bola pred Múzeom SNP, kde dôstojnú atmosféru narúšali hlasné pokriky skupiny občanov, protestujúcej proti súčasnej vládnej garnitúre či NATO.
Na tohtoročné oslavy prišli okrem najvyšších ústavných činiteľov aj exprezidenti Andrej Kiska a Ivan Gašparovič. Nechýbali mimoriadni a splnomocnení veľvyslanci či zástupcovia diplomatických misií na Slovensku z 39 krajín.
Premiér Igor Matovič v úvode svojho prejavu, ako sám povedal, porušil bontón a namiesto prítomnej prezidentky Zuzany Čaputovej prednostne oslovil všetkých prítomných veteránov, ktorí podľa neho, pred 76 rokmi, „spáchali“ veľmi dôležitý skutok
„Najskôr sa prihovorím krásnym starenkám a starcom, ktorí sú tu s nami. V mene nás všetkých vám chcem zo srdca poďakovať. Celému Slovensku ste dodali odvahu a ukázali, že sa len tak nepokoríme pred evidentným zlom. Do súboja ste išli s vedomím, že možno padnete a položíte život,“ povedal.
Vzápätí obrátil svoju pozornosť na všetkých ostatných. „Pre mňa je SNP symbolom slovenskej odvahy. Mnohí trpeli pre inú farbu pleti, národnosť, dovolili si narodiť sa ako postihnutí, alebo mať iný politický názor. Povstanie bolo proti ľuďom, ktorí hovorili, že nie všetci sme si rovní.
Bolo to povstanie maličkého národa v srdci Európy, ktorý si povedal, že nebude kolaborantom neľudského režimu,“ pokračoval s mierne roztraseným hlasom. Jeho prejav narúšal piskot protestujúcich a pokriky ,hanba’.
O tom, že premiér nebol úplne „vo svojej koži“ svedčili jeho ďalšie slová. „Dnes som tu prvý a možno aj poslednýkrát. Viete, v tej politike je to vrtkavé,“ podotkol s tým, že SNP by sme si nemali spájať len ako symbol Povstania sa proti vonkajšiemu zlu.
„Obdobie Slovenského štátu dovolilo ako katalyzátor ukázať, žiaľ, aj na mnohých z našich predkov, ktorí sa dobrovoľne stali kolaborantmi fašistov a nacistov na území Slovenska.
Nebolo to teda len povstanie proti tým zlým zvonku, ale aj prisluhovačom, ktorých fanúšikovia tam teraz vykrikujú,“ poukázal na rušivú skupinu, ktorá práve hlasno skandovala „odstúpiť“.
Matovič prízvukoval, že máme robiť všetko preto, aby sme si chránili rodnú zem pred zlom vonkajším, ale aj vnútorným, ktoré vraj naďalej drieme v mnohých z nás. Boj podľa neho neskončil ani po 76 rokoch a stále trvá.
„Dobré skutky sa nepáchajú, ale konajú. Okrem toho, aby sme zachovali istú úroveň celého podujatia, nie je dobré hovoriť ľuďom, ktorí v Povstaní bojovali, starenky a starci. Také označenie vyjadruje určitú bezmocnosť, je to príliš pejoratívne,“ hodnotí Matovičov prejav politický analytik Ján Baránek.
„Po obsahovej stránke som si nie celkom istý, či premiér nerobil faktografické chyby. Neviem napríklad o tom, že by za Slovenského štátu telesne či mentálne postihnutých nejako perzekvovali. V rámci eutanázie boli likvidovaní najmä v Nemecku,“ podotkol. U nás sa vraj nič také nedialo, takže s takýmto pohoršením treba narábať racionálne a nehovoriť veci, ktoré nie sú pravdivé.
Matovičove slová o vrtkavosti v politike považuje Baránek za nevhodné. Tvrdí, že takto by sa vyjadrovať nemal, lebo premiér krajiny nemá dávať najavo slabosť a neistotu. „Má byť jedným z pevných bodov, ktorých sa občan môže chytiť. Chápem, že ho mohli vyrušovať prejavy nesúhlasu, ale mal sa ovládnuť. Nie je to však prvý raz, čo sme ho počuli s roztraseným hlasom, emócie sú u neho vratké,“ doplnil Baránek.
