Má za sebou podnikateľskú kariéru, skúsenosti v komunálnej politike i v exekutíve. Pôsobil ako poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja, bol generálnym riaditeľom Banskobystrickej regionálnej správy ciest. Do vysokej politiky vstúpil v roku 2020, keď sa stal poslancom Národnej rady SR.
O rok neskôr spoluzakladal hnutie Republika, kde ho zvolili za podpredsedu. V súčasnosti kandiduje za poslanca Európskeho parlamentu. Prioritne sa venuje témam pôdohospodárskej a environmentálnej politiky. Práve o nich sme sa zhovárali s Miroslavom Sujom.
Figurujete na treťom mieste eurokandidátky Republiky a tvrdíte, že nadchádzajúce voľby do europarlamentu budú kľúčové. Prečo práve tieto voľby?
Vidíme, ako sú práve teraz v celej Európskej únii liberálnymi mainstreamovými médiami masám ľudí podsúvané rôzne myšlienky, ktoré chcú liberáli presadiť bez ohľadu na vôľu ľudu len s cieľom presadzovania svojej agendy.
Teraz je tá rozhodujúca chvíľa zastaviť lierálov, kým ešte nestihli napáchať nenapraviteľné škody. Európsky parlament sa musí očistiť od liberálnych nezmyslov a treba, aby tam konečne zavládol normálny rozum.
Ste ostrým kritikom spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorú označujete za nezmyselný produkt bruselskej demokracie. Takisto kritizujete situáciu ohľadne priamych platieb poľnohospodárom. O čo vlastne ide?
Spoločná poľnohospodárska politika EÚ Slovensku viac škodí ako pomáha. V Európskom parlamente sa dlhodobo prijímajú opatrenia likvidujúce všetkých poľnohospodárov v EÚ. Mnoho krajín však nariadenia z EÚ prijíma benevolentnejšie. Slovenské vlády však vždy prijímali tieto nariadenia ešte prísnejšie, ako bolo v schválené v EÚ…
Ďalším dôležitým faktom je veľká nevyrovnanosť výšky priamych platieb naprieč krajinami únie. A to už ani nehovorím o nezmysloch, ktoré presadzujú liberáli v europarlamente, videli sme už aj také nezmysly, že poľnohospodári mali dokonca v EÚ platiť za emisie, ktoré vypúšťajú kravy. Prijímaním takýchto nezmyslov musíme rozhodne zabrániť.
Žartom sa hovorí, že niektorí voliči progresívcov si myslia, že potraviny “rastú” v regáloch a preto bezhlavo podporujú Green Deal a ďalšie ekologické agendy, ktoré však majú negatívny dosah na poľnohospodárov. Brusel napríklad rozhodol, že 10 percent agrárnych plôch musíme vyčleniť na nereprodukčné postupy ako sú úhorovanie či zachovanie mokradí a pasienkov, alebo 25 percent pôdy na ekologické farmárčenie. Čo to pre poľnohospodárov znamená?
Aj napriek tomu, že Slovensko je krajina s bohatou poľnohospodárskou históriou, aj u nás sa môžeme v skutočnosti stretnúť s tým, že deti nevedia ani to, ako vyzerá krava. Tak sa nemôžeme čudovať, že niektorí ľudia naozaj netušia, z čoho pochádza mäso. Sme svedkami toho, ako niektorí poslanci zaraďujú medzi základné potraviny citrusy.
Green Deal si z pohľadu EÚ strieľa do vlastnej nohy. Jeho presadzovaním nielen v poľnohospodárstve, ale aj vo všetkých odvetviach, ako sa to deje dnes, zdecimuje nielen priemysel únie, ale aj poľnohospodárstvo. Už teraz sme z pohľadu potravinovej sebestačnosti na minime, takže fakt, že poľnohospodári nemôžu hospodáriť na celej svojej ploche, je ďalšia likvidácia.
Teória tzv. uhlíkovej stopy, ktorá je základom ideológie Green Dealu nie je vedeckou, ale politickou a ideologickou agendou. Kritici európskej politiky, medzi ktorých patríte aj vy, tvrdia, že kombinácia Green Dealu a protiruských sankcií je “smrteľná” a ich skutočným zámerom je zničiť európske hospodárstvo. Bude podľa vás v silách nového zloženia EP zrušiť tieto “posvätné kravy” únie?
To bude, samozrejme, závisieť od zloženia nového EP. V prípade, že si ľudia naprieč Európskou úniou zvolia svojich zástupcov rozumom a podarí sa nám odstaviť od rozhodovania liberálov, presadzujúcich nezmysly ako Green Deal, tak to bude možné.
Na Slovensku sa vypestuje pomerne veľký objem plodín, ale málo sa spracúva z hľadiska potravinárskej výroby. Potravinová sebestačnosť je minulosťou, s týmto si doteraz nevedela dať rady nijaká slovenská vláda. Kde je príčina?
Naše poľnohospodárstvo sa systematicky nepodporuje – práve naopak, cieľavedome sa likviduje všetkými vládami už od rozdelenia Česko-Slovenska. Chýbajúce investície a pomoc našim spracovateľom k dnešnému stavu. Nemáme nijaké veľké bitúnky, takže mi aj keď dochováme ošípané alebo hovädzí dobytok, musíme ho dať poraziť napríklad v Poľsku a priviezť naspäť.
Často sa venujete téme dvojakej kvality potravín, čo je dlhodobý problém – už pred rokmi o nej hovoril aj premiér Fico. Posunuli sme sa niekam v tejto otázke, alebo stále zostávame “odpadkovým košom” západnej Európy?
Keďže nenastala systematická podpora potravinárov ani producentov potravín, k najlepšiemu riešeniu, ktorým je produkovať čo najviac potravín doma, neprišlo. Pred voľbami sme počúvali o znižovaní cien potravín, o podpore poľnohospodárov a rozvoji vidieka.
Realita je však úplne iná, o čom svedčia aj nevyplatené priame platby, či dokonca pokuty alebo vratky za dotácie z minulých rokov. Zatiaľ pozitívna zmena oproti Matovičovej vláde z pohľadu poľnohospodárstva neexistuje. Dúfam, že sa ľudia nenechajú znovu oklamať.
Na pultoch obchodov majú slovenské potraviny už len zhruba 40-percentné zastúpenie, sme svedkami likvidácie našich potravinárov zahraničnými obchodnými reťazcami, predovšetkým z Nemecka a Veľkej Británie, ktoré vyvážajú svoje zisky za hranice. Toto je problém, ktorý sa ťahá už vyše tri desaťročia a stále sa uspokojivo nevyriešil. Čo s tým?
V programe hnutia Republika boli jednoznačne zadefinované riešenia v boji s obchodnými reťazcami. Súčasná vláda v tejto oblasti neurobila nič. Rovnako nepripravila zákon o nedovolených praktikách v obchode.
Aj keby reťazce pýtali väčšie percentá našich produktov, tak ich o veľa viac nebude, pretože sa na Slovensku skrátka málo produkuje. Problém sa dá elegantne vyriešiť od podpory poľnohospodárov a producentov, až po intenzívne rokovania s obchodnými reťazcami.
V susednom Rakúsku vidíme napríklad v Lidli podstatne viac rakúskych výrobkov ako v slovenskom Lidli slovenských – čiže je to aj naša chyba, keď sa ten istý reťazec správa v inej krajine inak a u nás…
Tu nepomôže nič iné, iba úplne zmeniť politiku k zahraničným obchodným reťazcom, ktoré zneužívajú svoje postavenie.
Situácii nepomáha ani hrozba lacných agrokomodít z Ukrajiny. Čo by znamenalo členstvo Ukrajiny v EÚ? Slovensko má pre ukrajinský import agrokomodít problémy už teraz, ale odborníci upozorňujú, že krajiny Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko budú mať problém časom.
Najväčším problémom je, že na produkciu potravín a agrokomodít na Ukrajine sa nevzťahujú skoro nijaké legislatívne rámce. Prakticky neobmedzené množstvá pesticídov a hnojív spôsobujú, že dokážu vypestovať agrokomodity za zlomok ceny a naši poľnohospodári im nedokážu konkurovať. Bez rovnakých podmienok v produkcii potravín by nemali byt umiestňované v EÚ.
O prácu v poľnohospodárstve je minimálny záujem. Pracuje v ňom už len 47-tisíc ľudí, priemerný mesačný zárobok v roku 2022 bol 989 eur a dosahoval len 75,6 percenta z priemernej mzdy v slovenskom hospodárstve. Zvieratá kŕmia a doja cudzinci, Ukrajinci a dokonca Filipínci, z krajiny vzdialenej 10.000 kilometrov. Nie je to však len otázka platu – istá farma dala inzerát na miesto zootechnika s platom 2.500 eur a nik sa neprihlásil. Čo na to hovoríte?
Problémom je nielen plat, ale predovšetkým atraktivita povolania. Do slovenského poľnohospodárstva je potrebné zavádzať nové technológie, aby tieto zamestnania boli príťažlivé aj pre mladých ľudí. A to je problém slovenského školstva, ktoré produkuje ľudí, ktorí sa neuplatňujú v svojich odboroch.
Pochádzate z regiónu, kde je problematika súžitia medveďa s človekom mimoriadne aktuálna a často o nej hovoríte. Slovenský parlament nedávno odobril zákon o odstrele medveďov. Medzi ochranármi je rozšírený názor, že odstrel situáciu nevyrieši, že je to zjednodušený pohľad na celú problematiku. Čo si myslíte vy?
Nič iné ako regulácia početnosti problém nevyrieši. Regulácia početnosti však nemusí prebiehať len odlovom, ale pokojne aj odchytom a medveďmi môžeme zásobovať Rakúsko a Švajčiarsko – nech si vyskúšajú budovať rozvoj turizmu v podmienkach, keď sa ľudia boja ísť do lesa ako u nás.
To, že tieto krajiny nechcú prijať slovenské medvede svedčí o tom, že chcú mať zo Slovenska len skanzen pre zapadnú Európu. Ich cieľom je prísť pozrieť sa niekde z posedu na medveďa a ešte niekto na tom pozorovaní aj zarobí.
Ale ľudia na vidieku s týmto musia žiť každý deň, na lazoch sa boja púšťať svoje deti aj na vlastný dvor. Odstránenie problémových jedincov, tak ako to je nastavené dnes, taktiež problém nevyrieši. Je potrebný cielený zásah do všetkých vrstiev populácie a udržiavanie ich početnosti na optime.
Objednávateľ: REPUBLIKA; Repíkova 18, Nitra; IČO: 31811761
Dodávateľ: Medialis, s.r.o.; Alstrova 94, Bratislava; IČO: 44514891
