Slovensko v uplynulých dňoch šokoval prípad neobjasneného úmrtia bývalého policajného prezidenta, generála Milana Lučanského, pričom podľa oficiálnej verzie, ktorej dnes nik neverí, malo ísť o samovraždu. Lučanský si mal siahnuť na život v prešovskej väznici 29. decembra 2020, pričom na druhý deň zomrel. Verejnosť sa dohaduje aj o okolnostiach prvého incidentu z 9. decembra, pri ktorom mal byť zranený.
Kým predstavitelia opozície, ako aj bežní občania dávali najavo svoje rozhorčenie a zapaľovali sviečky na pamiatku zosnulého generála na improvizovaných pietnych miestach pred policajnými budovami, liberálne mainstreamové médiá situáciu zľahčovali. Aký to rozdiel oproti týždňom a mesiacom nasledujúcim po vražde novinára Jána Kuciaka, keď naopak cielene vyvolávali protivládnu hystériu.
Keďže vysvetlenie Lučanského zranenia a tragického úmrtia zo strany ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej neznelo príliš dôveryhodne, verejnosť sa so záujmom oboznámila aj s pohľadom bezpečnostného analytika Milana Žitného, ako aj s uniknutou lekárskou správou z ružomberskej nemocnice, kde bol Lučanský operovaný.
Podľa Žitného boli Lučanského prvotné zranenia dôsledkom bitky zo strany dozorcov, ktorá mala nasledovať po banálnom porušení väzenských pravidiel. Lekárska správa navyše potvrdzovala, že Lučanského zranenia boli oveľa vážnejšie, než ako ich popisovala ministerka Kolíková.
A do toho všetkého ešte prilial olej minister obrany Jaroslav Naď, ktorý sľúbil odmenu a beztrestnosť pre „bonzáka“, ktorý mu prezradí informácie o človeku, ktorý umožnil únik lekárskej správy z nemocnice. Akoby najväčším problémom bolo toto a nie nesúlad dokumentu s verziou ministerky…
Lučanského úmrtie vo väzbe, predtým, než by mohol dokázať svoju nevinu v kauze údajného prijímania úplatkov, by už samé o sebe bolo hrozivým znamením o úpadku spoločnosti a stave ľudských práv v našom štáte. Túto tragickú udalosť je však nutné vnímať vo svojom kontexte.
Orgány činné v trestnom konaní začali za Matovičovej vlády masívne zatýkať funkcionárov spojených s bývalými vládami, pričom obvinenia týchto ľudí boli do značnej miery založené na výpovediach tzv. kajúcnikov. Zarážajúce sú pritom aj podmienky väzby týchto ľudí.
V prípade Milana Lučanského išlo aj o to, že bol umiestnený do väznice v Prešove, ďaleko od Bratislavy, kde mal svoje zázemie aj advokáta. Podobne to bolo aj v prípade ďalšieho väzobne stíhaného bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, o čom informoval jeho syn Tibor Gašpar ml.
Ako dodal, jeho advokátom umožnili telefonáty až po mesiaci a dokonca za celý ten čas, čo bol Gašpar vo väzbe, nebol ani raz vypočutý. Lučanskému bola zasa zamietnutá žiadosť telefonovať s manželkou.
K tomu ešte pridajme zmienku o tom, ako Lučanskému vôbec neprišiel list s obrázkom od jeho manželky a dcéry. Pochybnosti vyvoláva aj Lučanského zaradenie na samotku.
A keď si z týchto rôznych útržkov poskladáme určitý obraz, budeme musieť dať za pravdu predsedovi Smeru-SD Robertovi Ficovi, ktorý tvrdí, že väzba sa v súčasnosti z politických dôvodov zneužíva ako “mučiaci nástroj”.
Ministerka Kolíková odmietla za prípad vyvodiť zodpovednosť svojím odstúpením, pričom ako odpoveď na tragédiu ponúkla zostavenie komisie, do ktorej sa nakoniec dostali aj koaliční a opoziční poslanci.
Je otázne, či takáto komisia môže vôbec dospieť k seriózne podloženému záveru. Tu má zrejme pravdu Milan Žitný, keď hovorí, že na miesto činu mal okamžite prísť vyšetrovateľ, ktorý by vykonal potrebné úkony.
Tlak verejnosti aj opozície na koalíciu rastie, je však značne sťažený súčasnými protiepidemickými opatreniami, ktoré stále znemožňujú zhromažďovanie sa. Hlavný hygienik v službách vládnej politiky Ján Mikas zároveň vydal vyhlášku, ktorá znemožnila verejnosti zúčastniť sa aj na pohrebe generála Lučanského a vyjadriť aj takto svoju nespokojnosť s momentálnym dianím.
V tlmení odporu proti vláde jej momentálne účinne asistujú prorežimistickí liberálni novinári. Tí istí, ktorí pred vyše dvomi rokmi bez hanby zneužili vraždu Jána Kuciaka na vyvolanie protestov proti vláde Roberta Fica.
Za týchto podmienok je naozaj ťažké predvídať, aký bude mať prípad vyústenie. Ak by opozícia zvolávala svojich prívržencov do ulíc, bola by okamžite obvinená z ohrozovania verejného zdravia a životov ľudí v čase, keď sa situácia s koronavírusom zjavne vymkla vláde z rúk. Maximálne sťažené bude v nasledujúcich týždňoch aj získavanie podpisov pod petíciu za predčasné voľby.
Napriek všetkému je možné konštatovať, že tragické úmrtie Milana Lučanského ďalej podlomilo vitalitu súčasnej vládnej koalície a vyprovokovalo ju aj ku krokom, znižujúcim jej kredibilitu (škandalózne výroky ministra Naďa či prvotné odmietnutie ministra Mikulca vyvesiť čiernu vlajku na počesť generála).
Navyše, vláda je vedená premiérom, ktorý za uplynulý rok dokázal proti sebe poštvať väčšinu verejnosti. Tak sa situácia môže už stať neúnosnou aj pre taký mocný tandem, aký tvorí súčasná koalícia s médiami hlavného prúdu.
