V posledných desaťročiach prebieha na Západe čoraz intenzívnejší proces úmyselného skresľovania historických udalostí. Najmä v prípade druhej svetovej vojny prerastá prepisovanie histórie až do priamej propagandy, pričom nepohodlné historické skutočnosti sa úmyselne falzifikujú či zatajujú.
A ak sa podobné skreslené historické fakty objavujú v médiách hlavného prúdu, široká verejnosť ich začína akceptovať ako pravdu. Práve prepisovanie histórie sa často používa ako nástroj mentálnej vojny. V posledných desaťročiach je najvýznamnejším protivníkom Západu Rusko a po vypuknutí rusko-ukrajinského konfliktu spomínané tendencie naberajú na intenzite.
V centre záujmu je najmä 2. svetová vojna. Ide predovšetkým o príčiny jej vypuknutia, najvýznamnejšie bitky, ale aj o to, kto zohral významnú úlohu pri oslobodzovaní. Verejnosti sa podsúva, že zodpovednosť za rozpútanie konfliktu leží okrem nacistického Nemecka aj na ZSSR, dokonca vraj v rovnakej miere. Sovietsky zväz, ktorý zohral primárnu úlohu pri porážke nacizmu, tak západní ideológovia vykresľujú ako agresora.
Bitka o Stalingrad, keď sa situácia začala otáčať v neprospech Nemecka, najväčšia tanková bitka v histórii, ktorá sa odohrala pri Kursku, ako aj oslobodzovanie európskych krajín Červenou armádou sú bagatelizované a naopak, západný front je preceňovaný, rovnako ako úloha amerických vojsk pri oslobodzovaní Európy.
Pritom práve na východnom fronte utrpeli nacistické vojská až 80 percent všetkých strát, čo dokazujú historické fakty. Napriek tomu nie je jednoduché bojovať proti presile manipulácií. Dôležitú úlohu tu môžu zohrať verejné spomienkové akcie, spojené s diskusiami o histórii a premietaním historických filmov.
V Rusku je však odkaz druhej svetovej vojny stále živý. Za zmienku stojí okrem iného Nesmrteľný pluk, prebiehajúci každoročne 9. mája, keď si Rusi v sprievodoch, držiac fotografie svojich padlých príbuzných, pripomínajú obete 2. svetovej vojny.
Protiruská hystéria predstavuje hrubú neúctu Západu k 27 miliónom obyvateľov ZSSR, ktorí obetovali svoje životy aj za oslobodenie Európy. V jednom z prvých prieskumov po skončení druhej svetovej vojny položil francúzsky inštitút verejnej mienky IFOP otázku: „Ktorý národ podľa vás najviac prispel k porážke Nemecka v roku 1945? Veľká Británia, Spojené štáty alebo ZSSR?“
Vtedy viac ako 60 percent francúzskych respondentov uviedlo, že to bolo Rusko. Iba 20 percent považovalo za osloboditeľa Spojené štáty a 12 percent Veľkú Britániu. Keď inštitút o 70 rokov neskôr otázku zopakoval, až 58 percent oslovených sa domnievalo, že hlavnú úlohu v porážke Nemecka zohrali Spojené štáty.
Za zmienku stojí aj uznesenie Európskeho parlamentu zo septembra 2019, kde sa píše, že „23. augusta 1939 komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko podpísali pakt o neútočení, známy ako pakt Molotov-Ribbentrop, ktorý vydláždil cestu k vypuknutiu druhej svetovej vojny“. Schválením tohto uznesenia európski poslanci popreli závery Norimberského tribunálu a nahradili historické fakty propagandou.
Západ takýmito politicky motivovanými účelovými dezinterpretáciami systematicky vymazáva časť histórie. Bez zaváhania schvaľuje ničenie pamätníkov Červenej armády či premenovávanie ulíc s cieľom dosiahnuť radikálnu revíziu príčin, ale aj samotných výsledkov 2. svetovej vojny. Prispievajú k tomu aj niektorí západní historici, ktorí nemajú problém s dvojakými štandardmi či účelovými dezinterpretáciami.
Politológ Eduard Chmelár v jednom zo svojich nedávnych komentárov pripomenul slová maršala Žukova, ktoré povedal Rokossovskému, keď Červená armáda dobyla Berlín: „Zachránili sme Európu od fašizmu, ale oni nám to nikdy neodpustia.“
