Možno sa od zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa očakáva viac, ako napokon dosiahne, ale už v predvolebnom období bolo zrejmé, že sa nielen nad zaoceánskou superveľmocou, lež i nad zvyškom sveta čoraz naliehavejšie vznáša otázka “perestrojky”
Nástup generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova v polovici 80. rokov, ktorý sa neskôr stal prvým a posledným prezidentom ZSSR, tiež sprevádzali protichodné reakcie a najmä podozrievanie z toho, že vedome pôsobí v prospech Západu ako britský agent. Dnes pre zmenu Donalda Trumpa už v rámci predvolebnej hystérie jeho protikandidátka a ďalší odporcovia začali označovať za agenta ruského vplyvu.
Dôležitejšia ako rozličné konšpiračné teórie je politická prax. Tá je v prípade Donalda Trumpa ešte iba v stave zrodu, ale ak aspoň čiastočne splní, čo sľuboval v predvolebnej súťaži, je úplne pochopiteľná nervozita, ktorá zavládla v určitých kruhoch – nielen na americkej pôde, ale aj v globálnych rozmeroch vrátane EÚ. Opäť totiž platí geopolitická axióma, že keď sa menia vzory, musia sa zmeniť aj tí, čo sa nimi riadia.
Ako príslušníci staršej generácie si dobre pamätáme obojakosť niektorých oficiálnych činiteľov v sovietskej záujmovej sfére a osobitne vo vtedajšom Československu, ktorí chtiac-nechtiac reprodukovali rétoriku perestrojky, ale zároveň vyčkávali, ako sa situácia vyvinie. Viacerí dokonca dúfali, že Gorbačova odstránia mocenské štruktúry, na ktorých vrchol ho vyniesol odkaz dlhoročného predsedu Výboru štátnej bezpečnosti ZSSR (KGB) a neskôr krátkodobého šéfa štátostrany Jurija Andropova.
Aj najnovšie vyjadrenia slovenských okrajových politikov, ktorých jedinou istotou doteraz bolo bezmyšlienkovite kopírovať americký vzor, dávajú najavo rozpaky, ktoré v podmienkach formálnej demokracie vyúsťujú do urážlivého označovania legitímne zvoleného najvyššieho predstaviteľa USA.
Z úst našich lokálnych mentorov sa zrazu veľa dozvedáme o doteraz zamlčiavaných hlbokých a podstatných nedostatkoch ústavného systému USA, ako aj o potrebe vychovávať voličov, aby pochopili, že najsprávnejšie programy a nasledovaniahodné príklady pre celý svet predstavujú slovenské politické strany s počtom 4 až 150 členov. Miestami presvitá aj náznak želania, aby Trumpa odstránili vplyvné štruktúry v USA, ktoré nedokázali zabrániť jeho zvoleniu.
Nechajme sa však – ako vždy – prekvapiť nielen tým, čo zostane z predvolebnej rétoriky Donalda Trumpa po nástupe do Bieleho domu, ale aj tým, ako sa postupne stanú jeho najvernejšími stúpencami práve tí, čo mu dnes nevedia prísť na meno.
