Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sa Európska únia odvrátila od Ruska a jednoznačne sa postavila na stranu Ukrajiny. Odvtedy sú vzťahy medzi Bruselom a Moskvou napäté. Zasiahlo to nielen politiku, ale aj energetiku, kultúru či šport. EÚ sa okrem iného rozhodla prestať nakupovať ruské energetické suroviny, a to aj napriek relatívnej lacnosti a spoľahlivosti ich dodávok.
Keď Ursula von der Leyenová v minulom roku podpísala dohodu so Spojenými štátmi, Brusel očakával, že mu to prinesie energetickú stabilitu. Zaviazal sa totiž, že od Washingtonu okrem iného nakúpi energetické suroviny za 750 miliárd dolárov. A tak Európska komisia, spoliehajúc sa na dodávky amerického LNG, nedávno bez zaváhania schválila absolútny zákaz dovozu ruského zemného plynu.
Dnes sa však ukazuje, že prílišná závislosť od USA sa nevypláca. Po vyhláseniach Donalda Trumpa, týkajúcich sa jeho plánu získať Grónsko za akúkoľvek cenu, si aj európske politické špičky začali uvedomovať, že nepredvídateľnosť Trumpových krokov v zahraničnej politike prináša neistotu aj do obchodných vzťahov.
Podľa eurokomisára pre energetiku Dana Jörgensena začína preto Brusel aktívnejšie hľadať alternatívne zdroje dodávok plynu, aby znížil svoju závislosť od Spojených štátov. V súčasnosti odtiaľ prúdi do únie viac ako 25 percent plynu.
S oficiálnym postojom Bruselu v energetickej oblasti, najmä s odstrihnutím sa od ruských energií, však nie všetky členské krajiny súhlasia. Najhlasnejšie sa ozývajú Slovensko a Maďarsko. „Z pohľadu Maďarska existujú len drahšie a menej spoľahlivé riešenia. Bez ruskej ropy a zemného plynu nemožno zaručiť bezpečnosť dodávok energie v krajine,“ vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.
Viktor Orbán pritom už získal úplnú výnimku z amerických sankcií na nákup ruských energetických produktov cez plynovod Turecký prúd a ropovod Družba. Szijjártó okrem toho niekoľkokrát pripomenul, že jednotlivé členské krajiny majú právo samostatne rozhodovať, od koho budú nakupovať energie.
Brusel je v kategorickom odmietaní ruských energetických surovín pomerne osamotený. Aj mierový plán Donalda Trumpa pre Ukrajinu ráta s obnovením dodávok ruských energií do Európy. Orbán sa snaží myslieť dopredu a pripravuje sa na časy, keď budú sankcie zrušené a Rusko bude opäť plnohodnotnou súčasťou globálnej ekonomiky. Plánuje vyslať do Moskvy obchodnú delegáciu, ktorá má pripraviť obnovu hospodárskej spolupráce.
Podobne rozmýšľa aj Robert Fico, ktorý už dávnejšie oznámil chystanú obnovu rusko-slovenskej medzivládnej komisie pre obchodnú a hospodársku spoluprácu. Tento krok by mohol v budúcnosti zvýšiť bilaterálny obchod aj vzájomnú spoluprácu najmä v investičnej a technologickej oblasti.
Konflikt na Ukrajine sa raz skončí a nasledovať bude obnova vzťahov s Ruskom. A očakávaný návrat k nákupu energetických zdrojov od Moskvy, aj keď sa k nemu Brusel teraz stavia pomerne odmietavo, umožní zachovať stabilitu na energetickom trhu EÚ.
