V Izraeli žijú tisíce afrických utečencov, pochádzajúcich prevažne z Eritrey a Sudánu. Izraelský najvyšší súd väčšine z nich priznal status utečenca. Premiér Benjamin Netanjahu ich však mieni aj napriek súdnemu zákazu deportovať pre problematické spolužitie s miestnym obyvateľstvom.
Príchod afrických migrantov do robotníckych štvrtí na juhu Tel Avivu v posledných rokoch Izraelčanov nepotešil. V oblasti sa totiž zvýšila kriminalita až tak, že sa vraj miestni obyvatelia dokonca boja vychádzať z obydlí. Ich nespokojnosť stúpla po rozhodnutí najvyššieho súdu, že Izrael síce má právo deportovať migrantov do iných afrických krajín ako Uganda či Rwanda, nesmie ich však predtým dlhodobo držať vo väzbe.
Nekonečne dlhý pobyt vo väzbe má totiž nechcených migrantov prinútiť, aby sa nakoniec sami rozhodli z Izraela odísť. A práve to sa má podľa súdu zmeniť. Najnovšie môžu úrady držať utečencov vo väzbe maximálne dva mesiace a nemôžu ich násilne deportovať.
Izraelská ministerka spravodlivosti Ayelet Shakedová a minister vnútra Arye Deri však už pripravujú zákon, umožňujúci toto rozhodnutie obísť. Netanjahu medzitým Izraelčanom sľúbil, že Afričanov – ilegálnych „infiltrátorov, ktorí tu nemajú miesto“ – deportuje aj napriek súdnemu rozhodnutiu.
Vláda okrem deportácií nedávno zaviedla aj ďalší nástroj, aby dala migrantom najavo, že ich v krajine nechce – dane. Každý, kto zamestná migranta alebo žiadateľa o azyl z Afriky, musí odviesť dvadsať percent jeho platu do osobitného fondu. Z neho sa potom vyplácajú peniaze utečencom, ktorí sa rozhodnú Izrael opustiť.
Netanjahu považuje prítomnosť migrantov v krajine za hrozbu pre izraelskú spoločnosť aj jej židovskú identitu. Afričania v Tel Avive okrem toho podľa neho nie sú skutoční utečenci: „Len máloktorí z nich sú utečenci. Zvyšok sú nelegálni votrelci, hľadajúci v Izraeli prácu. A my máme rovnako ako akýkoľvek iný národ právo strážiť svoje hranice a každého, kto ich nelegálne prekročil, poslať preč.“
