Ako vyorané myši sa správajú novinári z extrémistických plátkov, najmä z Denníka N. Pred nikým netajili, že za jednu z úloh, ktorú som si stanovil ako poradca predsedu parlamentu, bolo postavenie súsošia sv. Cyrila a sv. Metoda na Bratislavskom hrade.
V rozhovore, ktorý som vtedy poskytol istému médiu, som hovoril, že popri solúnskych bratoch by sa hodilo, aby v barokovej záhrade Bratislavského hradu boli umiestnené busty panovníkov, ktorí boli korunovaní v Bratislave. Dokonca k tomu bola aj debata v médiách.
Pred nikým sme nič netajili. Bolo predsa známe, že sa pripravovalo súsošie Cyrila, Metoda a Gorazda, ktoré sa malo inštalovať v Bratislave pri príležitosti 1150. výročia príchodu vierozvestov na Veľkú Moravu roku 2013. Vysúťažené dielo však vtedajší magistrát neprijal, hoci v praxi existovalo.
Keď tu bol pred dvomi rokmi pápež František, bol mu predstavený model súsošia a on ho nadšene prijal a požehnal nášmu zámeru. Nikto si to akosi nevšimol. Dnes protislovenskí novinári hľadia ako vyorané myši na to, že sa dielo začalo realizovať.
Nikto z nich však nespomenie, že Cyril a Metod sú jediné osoby, ktoré sa spomínajú v Ústave SR, že cyrilo-metodská tradícia je nosná tradícia našich národných dejín, že solúnski bratia stáli pri základe našej štátnosti, vzdelanosti atď. Všetci sa na hotové dielo vrhli ako vrany na sokola a bijú a bijú, čo im sily stačia.
Nepočul som, žeby takto odsudzovali zaplevnenie našej vlasti všelijakými turulmi, sochami uhorských kráľov alebo maďarských vojnových zločincov (Esterházy, Horthy). To sa predsa nepatrí. Bojovať treba len proti tomu, čo je Slovákom sväté a cenné.
Lebo najväčším nebezpečenstvom pre „Tútokrajinu“ predsa nie je maďarská a ukrajinská iredenta, poľský expanzionizmus, ale slovenské vlastenectvo. A to treba zadupať do čiernej zeme všetkými možnými prostriedkami.
Občania Slovenskej republiky by si vôbec nemali všímať hodnotenie umeleckého stvárnenia diela od naslovovzatých „odborníkov“, ktorí v sochách vidia “údenáče” a poodbne. Veď každé dielo možno kritizovať.
Ale im nejde o umeleckú hodnotu, im ide o zadupanie myšlienky diela, ktorá posilňuje slovenské vlastenectvo a historické vedomie. To je ten najväčší „zločin“, ktorí sme spáchali vytvorením ďalšieho diela upevňujúceho slovenského ducha a slovenské vlastenectvo.
A na záver jednu úvahu. Bratislavská kaviareň na čele s Nadáciou otvorenej spoločnosti si myslí, že oslabovaním slovenského národného cítenia a slovenského vlastenectva približuje Slovákov k „otvorenej spoločnosti“ bez vlastencov a nacionalistov, len čistých občanov. Zámer určite „ušľachtilý“, ale má jednu chybu.
Okolo nás sú štáty so silným, až šovinistickým postojom k vlastnej národnej existencii. Preto oslabovanie slovenského vlastenectva a národného cítenia napomáha šíreniu iredenty a expanzionizmu v susedných krajinách, k oslabovaniu rezistencie Slovákov a v konečnom dôsledku i k oslabovaniu občianskej spoločnosti. To by si všetci tí bojovníci proti všetkému slovenskému mali uvedomiť.
