Väčšina Európanov (70 %) podľa OECD pociťuje finančný stres, väčšie obavy majú ženy. Na Slovensku môžu byť dôvodom rastúce ceny a s tým súvisiaca vysoká inflácia. Úspory v prípade straty príjmu má pritom vybudované len približne polovica Slovákov. Upozornila na to investičná spoločnosť Finax.
„Slováci by sa mali aktívnejšie zaoberať svojimi osobnými financiami. Ako prvé odporúčame spraviť si prehľad príjmov a výdavkov za posledné tri až štyri mesiace a podľa toho si stanoviť realistický mesačný rozpočet. Súčasťou toho by malo byť aj vytypovanie oblastí, kde vieme výdavky obmedziť alebo úplne odstrániť. Pravidelné sledovanie rozpočtu by sa malo stať bežnou rutinou. Základom začínajúceho finančného zdravia je zmena doterajších návykov,“ uviedla Linda Gáliková z investičnej spoločnosti.
Finančná rezerva by sa mala podľa odborníkov pohybovať vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov v závislosti od zamestnania, počtu detí či zadlženosti. Podľa Eurobarometra však približne polovica Slovákov nemá vytvorenú finančnú rezervu pre prípad straty príjmu, pričom z toho takmer pätina nemá žiadnu rezervu a žije od výplaty k výplate.
Tvorba finančnej rezervy môže prispieť k odbúraniu finančného stresu, zamerať sa však podľa odborníkov treba aj na revíziu dlhov. Zredukovať by ľudia podľa nich mali najmä tie pôžičky, ktorých ročná úroková miera presahuje 5 % a slúžia na financovanie spotreby.
Jedným zo spôsobov, ako si zabezpečiť finančnú stabilitu, môže byť podľa odborníkov aj investovanie. Podľa Eurobarometra skúsenosti s investovaním má menej ako tretina Slovákov. Podľa odborníkov jedným z dôvodov je aj nízka finančná gramotnosť, v ktorej sa Slovensko drží podľa dát OECD pod európskym priemerom.
