Šéfredaktor časopisu Týždeň Štefan Hríb urobil svojmu obľúbenému prezidentovi medvediu službu: pozval ho na otvorenie novej klubovne Pod lampou, kde hostil aj dvoch vrahov, ktorí spolu s piatimi ďalšími páchateľmi figurujú v známom prípade brutálnej vraždy Ľudmily Cervanovej. Právoplatne ich odsúdili všetky súdne inštancie Československej socialistickej republiky i Slovenskej republiky – čiže za bývalého režimu, ako aj po roku 1989, keď bol prípad opäť otvorený.
Hríb napriek tomu fanaticky a úplne nezmyselne vrahov obhajuje a šíri konšpirácie o tom, že vraždil niekto iný a oni sú iba obeťami sprisahania bývalého režimu. Je to, samozrejme, tisíckrát vyvrátený nezmysel, podložený nezvratnými dôkazmi.
Pravdaže, Hríb ako súkromná osoba si na slávnostnú prezentáciu svojho klubu môže pozvať koho chce: vrahov, knieža Schwarzenberga alebo hlavu štátu – záleží len na pozvaných, či prídu. Prišli všetci a privítací ceremoniál sa mohol začať.
Proti prítomnosti vrahov neprotestoval
Pán domáci predstavil smotánku: najprv priateľa Stanislava Dúbravického (12 rokov za vraždu), ktorý sa postaral o vybudovanie podlahy v jeho klubovni, a vzápätí vyslovil špeciálne poďakovanie Františkovi Čermanovi (11 rokov za vraždu), pretože tiež čímsi prispel. Na záver poďakovania vyzval prezidenta Kisku, aby predstúpil. Teatrálne sa opýtal: „Je tu niekde?“ Samozrejme, bol tam, a so spoteným úsmevom, ako na Kaščákovom festivale Pohoda, vystúpil na vysvietené proscénium Pod lampou.
O Andrejovi Kiskovi je známe, že sa rád predvádza „na rampe“. Nemožno mu to zazlievať, veď je len človek a má svoje záľuby. Predvádzať sa na párty s vrahmi je však už prisilná káva aj pre obdivovateľov pána prezidenta. Na otázku portálu Na palete, ako aj denníka Pravda, či prezident vopred vedel, s kým sa stretne na onom večierku, jeho hovorca Roman Krpelan doteraz neodpovedal.
ŠkandalózNu udalosť hlavné prezidentove fankluby v Denníku N a SME obišli mlčaním. Keby sa stala inéMU, „nevyvolenéMU“ politikOVI, mainstream by spustil zničujúce mediálne cunami.
V každom prípade zostáva faktom, že prezident proti prítomnosti Cervanovej vrahov neprotestoval. Veď čo koho do toho, s kým sa stretáva v interiéroch Prezidentského paláca, koho potľapkáva po pleci a s kým sa objíma v exteriéroch! Verejnosť opantaná predpestovaným kultom jeho osobnosti si už mohla zvyknúť na prezidentove politické i bizarné nepolitické priateľstvá, povedzme s obscénnym výtvarníkom Kalmusom, fekálnym umelcom Lorenzom, udavačom Benčíkom a rôznymi pseudozabávačmi slovenského šoubiznisu. O zahraničných priateľstvách škoda hovoriť.
Nedôveryhodné prieskumy dôveryhodnosti
Ak sme sa už zmienili o novodobom kulte osobnosti v našich končinách, či skôr mediálnom kultíku, aký sme tu po štvrťstoročí vzniku samostatného Slovenska ešte nezažili, zásluhu na tomto fenoméne treba pripísať aj agentúre Focus, ktorá sa v prieskumoch dôveryhodnosti Andreja Kisku prekonáva.
Nedávno agentúra zverejnila rebríček dôveryhodnosti politikov, v ktorom sa prezident ocitol na prvom mieste so ziskom 23,4 percenta a druhý Robert Fico s rovnými 23 percentami. O pár dní tá istá agentúra podľa inej metodiky a iného zadania umiestnila hlavu štátu na prvé miesto so ziskom 52,6 percenta a predsedu vlády odsunula až na šieste miesto.
Čo sa vlastne stalo? Je povšimnutiahodné, že vzápätí po zverejnení druhého focusáckeho prieskumu Denník SME priniesol komentár favorizujúci Andreja Kisku v budúcich prezidentských voľbách a následne, zrejme „náhodou“, sa v tom istom denníku objavil rozhovor s Martinom Hubom, kde herec kritizuje Miloša Zemana a nahráva myšlienke, aby sa Andrej Kiska rozhodol kandidovať na post prezidenta aj v druhom volebnom období.
Tlak na Kisku v jeho okolí, aby čím skôr ohlásil svoju kandidatúru, zjavne nepoľavuje a mlčanie samotného objektu presvedčovacej akcie veľa prezrádza o jeho váhaní.
Fanklub prezidenta preto kladie na misku váh mediálne ódy na „čistý“ štít Dobrého anjela spolu s „presvedčivými“ focusáckymi preferenciami jeho popularity, prevyšujúce „tieniky,“ vrhajúce na jeho povesť daňové a iné škandály.
Na čudné priateľstvá, ktoré spájajú Hríba a bratislavskú kaviareň s prezidentom, sa na Slovensku rýchlo zabudne a zdá sa, že ľad prezidentovej váhavosti sa do jesene prelomí a nakoniec bude kandidovať. Lebo my, podľa škandalózneho vyjadrenia Štefana Hríba, nesmieme byť vraj takí primitívni ako český národ. Mediálna mašinéria a Sorosove mimovládky sú pripravené.