Množstvo prírodných krás k nám láka turistov z celého sveta. O mnohých pozoruhodných miestach však netušia ani samotní Slováci. K tým menej známym, no rovnako zaujímavým patria unikátne opálové bane.
Obdobie veľkej slávy
Vychytenú turistickú lokalitu a zároveň technickú pamiatku Dubnícke bane možno nájsť na východe Slovenska pri Prešove, v katastri obce Červenica. Bane pochádzajúce zo 16. storočia pozostávajú z množstva chodbičiek a zákutí, skrývajúcich rôzne tajomstvá. A najmä bohatstvo nesmiernej ceny.
Ich chodby, pokryté vzácnym opálom, možno smelo označiť za najstaršie klenoty na svete – podľa odborníkov je možné, že ťažba tu prebiehala už počas rímskej doby. Tieto náleziská v minulosti lákali predovšetkým klenotníkov, ťažiacich kamene na tvorbu nádherných šperkov. Azda najväčšiu slávu zažili za čias viedenského klenotníka Samuela Johanna Nepomuka Goldschmidta, sídliaceho v osade Dubnik.
RODINA GOLDSCHMIDTOVCOV SI DUBNÍCKE BANE PRENAJÍMALA V ROKOCH 1845 AŽ 1880 A PRÁVE JEJ SA PODARILO DOSTAŤ SLOVENSKÉ OPÁLY NA SVETOVÉ TRHY.
Na našom území bol nájdený aj najhodnotnejší opál na svete, Oheň trójsky. Slávny kameň nosila na krku cisárovná Jozefína a dnes je súčasťou francúzskeho korunného pokladu.
Ten najväčší drahokam sa našiel v roku 1775 na dne potoka v Červenici. Dostal meno Harlekýn, jeho hmotnosť dosahovala 594 gramov, čo je 2 970 karátov a ohodnotili ho na 700-tisíc holandských guldenov. Dnes má svoje miesto v zbierkach prírodovedného múzea vo Viedni.
Až do objavenia ďalších opálových nálezísk v Austrálii a Mexiku v 19. storočí boli naše bane jedinou ťažobnou lokalitou na svete. Prácu tu našlo až tristo ľudí. Boli medzi nimi nielen baníci, ale napríklad aj brusiči drahých kameňov. Ročne sa v Dubníckych baniach vyťažilo približne päť kilogramov opálu, čo je asi 25-tisíc karátov. Len v hniezde s názvom Gizelina kaplnka ležalo zhruba dvesto kilogramov vzácnych drahokamov.
Geológovia, výskumníci aj historici
Po prvej svetovej vojne zavládli neľahké časy. Dotkli sa aj našich slávnych baní. V roku 1922 ich z ekonomických dôvodov zatvorili a ťažba drahokamov sa zastavila, hoci podľa odhadov by tam bolo čo ťažiť ďalších minimálne 80 rokov.
OPÁLOVÉ BANE SA OPÄTOVNÉHO OTVORENIA DOČKALI AŽ V ROKU 2012, KEĎ SA ZAČALO PREMÝŠĽAŤ AJ O SPRÍSTUPNENÍ BANSKÝCH CHODIEB VEREJNOSTI.
Nanovo ich zrekonštruovali a pre verejnosť otvorili v roku 2015. Dnes sa tešia záujmu nielen domácich, ale aj zahraničných turistov. Obľubujú ich geológovia, výskumníci, historici, ale aj rodiny s deťmi. Sú bezpečné, pravidelne kontrolované a je v nich povolené i technické potápanie.
Prehliadkový okruh má celkovú dĺžku 1 280 metrov a trvá 45 až 60 minút. Teplota v podzemných priestoroch kolíše počas roka od pol do zhruba šiestich stupňov. Svoj domov tu má aj približne 16 druhov netopierov, čo z banských chodieb robí jedno z najväčších zimovísk netopierov v strednej Európe. Podľa odhadov ich tu v zimných mesiacoch hybernuje zhruba štyritisíc.
Aj napriek enormnej snahe a obrovským ložiskám vzácneho opálu v podzemí sa ťažba v Dubníckych baniach rozbieha len pomaly. Obnova dlhodobo nefunkčnej bane je údajne podstatne nákladnejšia ako prerazenie novej štôlne. Situáciu komplikujú aj spory firiem, ktoré majú o ťažbu záujem.
Náleziská drahého opálu však z hľadiska svojho charakteru i bohatej histórie nemajú vo svete obdobu. Dnes sa tak až 95 percent všetkých drahých opálov na svete ťaží v Austrálii. Slovenský opál má pritom na svetových trhoch stále vysokú cenu.
