Hornú časť hradu Devín v Bratislave po takmer deviatich rokoch opäť sprístupnili verejnosti. Návštevníci tak môžu znovu navštíviť jeho najvyššie položenú časť, ponúkajúcu unikátny výhľad. V rámci rekonštrukcie obnovili exteriér horného hradu, strednú i hornú terasu a prístupovú terasu zo stredného hradu na citadelu.
Vynovená je aj expozícia v jaskynných priestoroch hradného brala, pribudli nové chodníky, zábradlia či schodiská. Stavebným prácam predchádzalo očistenie hradnej skaly a architektúr na hornom hrade od náletovej zelene. Na hornom hrade je pre návštevníkov pripravená expozícia o vývoji hradu v stredoveku, ktorú doplní geologická história brala.
K nálezom z obdobia stredoveku pribudla prezentácia zvyškov mora z obdobia treťohôr starých 16 miliónov rokov s pozorovateľnými vplyvmi pôsobenia morskej hladiny v devínskom skalnom brale. Celkové náklady na projekt sú 517 376 eur.
Hlavné mesto získalo na obnovu grant z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu, Bratislava dala na projekt 77 606 eur. Horný hrad otvorila námestníčka bratislavského primátora Ľudmila Farkašovská, charge d’affaires Per Øystein Vatne z Nórskeho veľvyslanectva v Bratislave a riaditeľ Múzea mesta Bratislavy Peter Hyross.
Horná časť hradu Devín bola od roku 2008 pre verejnosť uzavretá pre trhlinu v hradbovom múre nad kamenným prístupovým schodiskom a hrozbu jeho zrútenia. V rokoch 2008 – 2010 v tejto časti hradu staticky porušené hradbové murivo opravovali. Súčasťou rekonštrukcie bol aj archeologický výskum, pri ktorom objavili najstaršiu stredovekú fázu na hornom hrade – obrannú vežu a na dolnej terase odkryli architektúry z 13. – 17. storočia.
Po skončení archeologického výskumu bolo naplánované aj vybudovanie pamiatkovej rezervácie a rekonštrukcia výstavných priestorov, plány však zastavil nedostatok peňazí. Archeologické nálezy preto zostali ďalších pár rokov provizórne prekryté a časť hradu uzavretá. Z poskytnutého grantu plánuje hlavné mesto vybudovať ochranu týchto pamiatok.
Miesto na sútoku riek Dunaja a Moravy, kde leží Devín, je osídlené od praveku. Po Keltoch sa od 1. – 4. storočia stal súčasťou hraničného obranného systému Limes romanus. V 9. storočí toto miesto spájajú s menom kniežaťa Rastislava, ktorý tu nechal vybudovať mohutnú veľkomoravskú pevnosť. V 13. storočí pribudla na hornom hrade pohraničná kráľovská pevnosť, ďalšie stavebné úpravy sa uskutočňovali v priebehu 15. – 17. storočia, keď sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov.
V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. Od 30. rokov 20. storočia na ňom s prestávkami prebieha archeologický výskum. V jednotlivých častiach sú vyznačené pôdorysy objavených starších stavieb, napríklad ranokresťanskej kaplnky zo 4. storočia, a základy veľkomoravského kostola z polovice 9. storočia.
Na renesančnom paláci je umiestnená pamätná tabuľa, pripomínajúca historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval v roku 1836 Ľudovít Štúr. V roku 1961 Devín vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
