Konflikt na Ukrajine vstúpil vo februári už do svojho piateho roku. Víťazstvo Kyjeva, o ktorom po celý ten čas nepochybuje Brusel ani médiá hlavného prúdu, je však stále v nedohľadne. Naopak, situácia sa pre ukrajinské ozbrojené sily nevyvíja priaznivo, a to aj napriek systematickej podpore Západu prakticky od začiatku konfliktu. Nehovoriac o tom, že podľa zákulisných informácií smerovali k nášmu východnému susedovi zbrane dávno pred februárom 2022.
Médiá hlavného prúdu po celý čas nielenže prinášali jednostranné informácie o úspechoch ukrajinskej protiofenzívy, niektoré dokonca špekulovali, ako skončí Rusko po porážke. Ukrajina je však v ťažkostiach. Naliehavo potrebuje ďalšie zbrane, ale Európania nie sú schopní jej ich poskytnúť. A pozornosť Washingtonu je momentálne zameraná na Blízky východ.
Kyjev na prvom mieste
Ani pripravovaná – a Orbánom stále blokovaná – pôžička 90 miliárd eur, od ktorej si európski lídri sľubujú, že zaistí ukrajinskej armáde fungovanie na dlhší čas, nebude stačiť – konflikt podľa vojenských analytikov EÚ v najbližších dvoch rokoch zhltne ďalších minimálne 135 miliárd eur.
Ukrajinci sa navyše obávajú, že pre zhoršujúce sa vzťahy medzi EÚ a USA nebudú môcť nakupovať americké zbrane za peniaze EÚ. Závislosť Ukrajiny od amerických zbraní odhaľuje zložitú situáciu krajín EÚ, ktoré sú takisto závislé od amerických vojenských technológií a bez nich nedokážu Kyjevu pomáhať.
Podpora Ukrajiny zo strany Bruselu však hrozí vážnymi problémami pre členské štáty EÚ. Kyjev napriek štedrej západnej pomoci vojnu prehráva a rúti sa do ekonomickej priepasti, kam sťahuje aj Európsku úniu. Tá totiž okrem armády financuje aj fungovanie samotného ukrajinského štátu, povestného svojou skorumpovanosťou.
Sociálne a ekonomické problémy členských krajín únie Brusel nezaujímajú. Na prvom mieste je Ukrajina. Okrem nekonečných finančných investícií do vyzbrojovania kyjevského režimu v podmienkach krízy európskej ekonomiky čelia krajiny ako Slovensko a Maďarsko hrozbám pre svoju energetickú bezpečnosť.
Brusel sa pre solidaritu s Kyjevom bez váhania odstrihol od ruských energetických surovín aj za cenu zdecimovania priemyslu a ožobráčenia vlastného obyvateľstva, ktoré musí znášať vyššie náklady na energie. Aj štedré príspevky a rôzne výsady udelené Ukrajincom v Európe predstavujú citeľnú ekonomickú záťaž.
Krajiny únie čelia ekonomickej stagnácii a úpadku verejných služieb, viaceré z nich nemajú financie ani na pokrytie sociálnych potrieb vlastných občanov.
V snahe potrestať Moskvu za konflikt na Ukrajine zavádzajú stále nové balíky sankcií a nepozerajú na to, že je to proti ich záujmom. V Kyjeve pritom skončili nielen systémy protivzdušnej obrany, zbrane či munícia, ale aj ďalšie a ďalšie pôžičky, ktoré v skutočnosti nie sú pôžičkami, ale darom. Ukrajina ich totiž nikdy nesplatí. Jej podpora – vojenská, finančná aj politická – je však pre Brusel stále na prvom mieste.
Bezhraničná podpora Ukrajiny naráža v EÚ na systematický odpor dvoch lídrov: Roberta Fica a Viktora Orbána. Obaja si uvedomujú, že nekonečné nalievanie peňazí do skorumpovanej krajiny, ktorá ani nie je členom únie, má na Európanov ťažké hospodárske dôsledky. Len Slovensko od začiatku konfliktu poskytlo Ukrajine pomoc za zhruba 3,5 miliardy eur a za bývalej vlády jej nezištne darovalo dokonca celú protivzdušnú obranu. Zelenskému je to však stále málo, čo sa prejavuje v napätých vzájomných vzťahoch.
Otvorená nevraživosť
Nezhody medzi Kyjevom na jednej strane a Budapešťou a Bratislavou na strane druhej nabrali na intenzite po zastavení dodávok ropy cez ropovod Družba 27. januára. Zelenskyj sa alibisticky odvoláva na poškodenie po ruskom útoku, podľa Fica a Orbána je však ropovod funkčný a prerušenie dodávok je zámerné. Dokazujú to aj satelitné snímky, na ktorých nijaké poškodenie nevidno.
Orbán zareagoval nekompromisne: kým Ukrajina neobnoví dodávky ropy, od Budapešti sa nijakej pomoci nedočká. Okrem benzínu, nafty či elektriny ide aj o zablokovanie 90-miliardovej pôžičky z EÚ, na čo Zelenskyj zareagoval vyhrážkou, že dá svojim vojakom Orbánovu adresu, „aby sa s ním porozprávali“. Brusel sa aj v tomto prípade zmohol len na vlažnú reakciu, že Zelenského vyjadrenia považuje za „neprijateľné“.
Vzťah medzi Kyjevom a Budapešťou prerástol do otvorenej nevraživosti po tom, ako si Maďarsko dovolilo bezprecedentný krok voči doteraz nekriticky protežovanej Ukrajine – zadržalo siedmich Ukrajincov, ktorí cez jeho územie prevážali z Rakúska 40 miliónov dolárov, 35 miliónov eur a deväť kilogramov zlata.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po začatí vyšetrovania pre podozrenie z prania špinavých peňazí uviedol, že Ukrajinci od januára previezli cez Maďarsko v hotovosti dokopy 900 miliónov dolárov, 420 miliónov eur a 146 kilogramov zlatých tehličiek.
Dodal, že je prirodzené pýtať sa, či nejde o peniaze ukrajinskej vojnovej mafie a či ich niekto nepoužíva v Maďarsku v cudzom záujme.
Celú situáciu okolo ropovodu Družba komplikuje konflikt v Iráne, pre ktorý sa takmer zastavila preprava ropy a plynu cez Hormuzský prieliv, čo vytvára hrozbu nedostatku energií pre celý svet. Obnova tranzitu ropy cez Družbu je preto pre Maďarsko a Slovensko nevyhnutná.
Hroziaca energetická kríza možno konečne prinúti Brusel sledovať vlastné záujmy. Triezvym krokom by bolo prehodnotenie bezhraničnej podpory Kyjeva a obnovenie spolupráce s Moskvou minimálne v oblasti energonosičov.
