Lekári donedávna tvrdili, že deti so syndrómom ADHD, teda s poruchou pozornosti a hyperaktivitou, z toho vyrastú. Najnovšie výskumy však ukazujú, že to nie je pravda. Syndróm ADHD si až do dospelosti nesie zhruba 16 percent ľudí. Zapríčiňujú viac nehôd a v priemere zažijú až o 46 percent viac výpovedí z práce.
V detstve sú takíto ľudia neposední, nedokážu sa sústrediť a zo školy nosia samé poznámky. V dospelosti niektorých z nich trápi táto diagnóza len v čiastočne – majú problémy s výbušnosťou, nedochvíľnosťou či autoritami. Dokonca sa aj častejšie sa rozvádzajú a sú promiskuitní.
Niektorí sa dostávajú aj do problémov so zákonom, zaviňujú až štyrikrát viac dopravných nehôd. Impulzívne sa zadlžujú alebo prepadajú rôznym závislostiam, napríklad alkoholu či drogám. Častejšie bojujú aj s úzkosťami, depresiami alebo poruchami spánku. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí zároveň niekoľkými duševnými poruchami 60 až 80 percent pacientov s ADHD.
Podľa niektorých odborníkov patrí syndróm ADHD k neurovývojovým chybám – objem mozgu ľudí s touto poruchou je o 3 až 4 percentá menší ako u zdravých jedincov a niektoré jeho funkcie sú nevyzreté. Za spúšťač pritom považujú užívanie drog alebo fajčenie matky v tehotenstve.
Podľa iných patrí k negatívnym faktorom vzniku ADHD očkovanie vakcínami obsahujúcimi toxické látky vrátane ortuti. Ďalší považujú tento syndróm zase len za marketingový ťah farmaceutických spoločností a v skutočnosti vraj nejde o nijakú poruchu, ale len o nespratné a neposlušné deti či nedisciplinovaných dospelých.
