Ukrajina má síce oficiálny status kandidátskej krajiny, ale zdá sa, že ju v Európskej únii nie každý chce. Medzi otvorených odporcov jej vstupu do únie donedávna patril Viktor Orbán. Keď v aprílových maďarských parlamentných voľbách vyhrala Tisza, Brusel predpokladal, že sa jej predseda a nový premiér Péter Magyar ako Orbánov rival automaticky zaradí medzi podporovateľov vstupu Ukrajiny do EÚ.
Očakávania sa však nenaplnili. Magyar nielenže pripomína Kyjevu oklieštenie práv etnických Maďarov v Zakarpatskej oblasti, ale zároveň dodáva, že Ukrajina sa nachádza v konflikte s iným štátom a okrem toho nie je na vstup do únie pripravená.
Nespokojnosť s protežovaním Ukrajiny v Bruseli rastie vo viacerých štátoch únie. Ide najmä o nekonečné nalievanie peňazí, miznúcich za našimi východnými hranicami ako v čiernej diere. Len nedávno schválil Brusel Kyjevu 90-miliardovú pôžičku a Volodymyr Zelenskyj už teraz vyhlasuje, že je to málo a žiada ďalších 27 miliárd dolárov do konca roka.
Ukrajinský veľvyslanec pri EÚ Taras Kačka vyhlásil, že sa Európa musí pripraviť na dlhodobú finančnú záťaž spojenú s „odstrašovaním Ruska“, ktoré bude trvať „možno až celé desaťročie“… Podľa údajov Európskej komisie poskytla únia a jej členské štáty Ukrajine od roku 2022 už minimálne 220 miliárd eur.
Kyjev aj napriek tomu nikdy nebude mať pocit, že Európe niečo dlží. Naopak, jeho spojencom sa dostáva od Zelenského samý nevďak. Vlády USA, Bulharska, Maďarska a Slovenska otvorene kritizuje za neochotu vynakladať peniaze svojich občanov na podporu Ukrajiny. Pritom kým Kyjevu prúdia miliardy, ktoré končia nevedno kde, ekonomická situácia európskeho obyvateľstva sa čoraz viac zhoršuje.
Členské krajiny únie okrem toho vynakladajú obrovské prostriedky aj na milióny ukrajinských utečencov, ktorí na ich území našli útočisko. Ich integrácia do spoločnosti nie je jednoduchá. Množstvo z nich zostane v Európe natrvalo, čo bude mať dlhodobé negatívne dôsledky napríklad pre hospodárstvo, keďže Ukrajinci vytvoria na trhu práce novú konkurenciu pre miestne obyvateľstvo.
Podpíše sa to však aj na bezpečnosti krajín. Slovensko je z tohto hľadiska ako bezprostredný sused Ukrajiny mimoriadne ohrozené. Vojaci sa z frontu neraz vracajú s psychickými problémami, čo dokazujú skúsenosti z každej vojny. Takíto vojnoví veteráni budú bezpečnostným rizikom pre náš štát, keď sa vrátia k rodinným príslušníkom, ktorí tu už žijú – keďže budú žiť spôsobom, ako by vojna pokračovala.
Slovensko okrem toho ako bezprostredný sused čelí aj riziku šírenia zbraní z Ukrajiny na čierny trh. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok už dávnejšie varoval pred opakovaním balkánskeho scenára na našom území. Koniec vojny na Balkáne sprevádzal tranzit zbraní aj nebezpečných skupín, čo významným spôsobom posilnilo podsvetie. Pre 90. roky bolo typické vybavovanie si účtov medzi rôznymi skupinami, pričom vykonávatelia nezriedka pochádzali práve spoza našej východnej hranice.
Riziko takéhoto scenára posilňuje aj korupcia na Ukrajine. Množstvo zbraní, ktoré na jej územie prúdia zo Západu, sa tak môže dostať do rúk priekupníkov a skončiť v podsvetí. Po príklady, ako by to mohlo vyzerať, nemusíme chodiť ďaleko do histórie. Len pred niekoľkými dňami vyvolala rozruch prestrelka v Kyjeve, kde po sebe navzájom strieľali príslušníci súperiacich tajných služieb.
Ďalším príkladom je atentát na ukrajinského oligarchu v Monaku v réžii NBU. Telo jeho vykonávateľky neskôr našli v plytkom hrobe v lese neďaleko Kyjeva s prestrelenou hlavou. Ako ukázal aj tento incident, s prílevom Ukrajincov kriminalita na Slovensku podstatne vzrastie. Medzi pracujúcimi migrantmi z Ukrajiny sa sem totiž zároveň dostali príslušníci špeciálnych služieb, organizovaných zločineckých skupín či neonacistických zoskupení.
České médiá priniesli v marci 2026 výsledky prieskumu, podľa ktorého až dve tretiny Čechov vnímajú cudzincov, predovšetkým prisťahovalcov z Ukrajiny, ako bezpečnostnú hrozbu. Únia však tieto obavy občanov bagatelizuje a Kyjev naďalej protežuje pred svojimi členskými krajinami. Prípadné prijatie Ukrajiny do EÚ, aj napriek oficiálnemu naratívu Bruselu, však zjavne prinesie viac negatív ako pozitív.
