Realita je výrazne odlišná od sľubov, na ktoré agentúry lákajú ženy zo Slovenska, hovorí o pracovných podmienkach našich opatrovateliek v Rakúsku 39-ročná Katarína Staroňová. Rodáčka z Liptovského Mikuláša prišla pred šiestimi rokmi do Viedne ako opatrovateľka. Absolventka obchodnej akadémie riešila svoje existenčné problémy, keď si nevedela nájsť prácu. Zmluvu jej dali podpisovať v taxíku, na začiatku prešla peklom. Po dvoch rokoch práce pre agentúry sa osamostatnila a začala si hľadať prácu na tzv. hodinové opatrovanie – viac krátkodobých ponúk. Pred dvomi rokmi začala študovať strednú zdravotnú školu vo Viedni a zamestnala sa ako sestrička v nemocnici.
K. Staronová pred dvomi rokmi so svojimi bývalými kolegyňami založila občianske združenie Inštitút pre opatrovanie. Jeho cieľom je pomáhať slovenským opatrovateľkám v Rakúsku, verejne hovoriť o problémoch, s ktorými sa stretávajú. Otvorene hovoria o nekalých praktikách pracovných agentúr aj o poplatkoch a pokutách, ktoré od nich vymáhajú. Zároveň žiadajú, aby ich postavenie v Rakúsku bolo rovnocenné s inými zamestnancami v zdravotníckom sektore. Združujú sa cez skupinu na sociálnej sieti, kde ich je päťtisíc, v združení majú zatiaľ 500 členov. K. Staroňová v rozhovore otvorene rozpráva o temných stránkach opatrovateľstva v susednej krajine.
Aké problémy majú opatrovateľky zo Slovenska v Rakúsku?
Čím ďalej, tým ťažšie je si tu nájsť prácu bez agentúry. I keď sme prakticky podnikateľkami-živnostníčkami. Posledná oficiálna štatistika je z roku 2016, keď bolo v Rakúsku registrovaných 450 agentúr, sprostredkúvajúcich prácu opatrovateľkám. To je neskutočne veľké množstvo. Samotné opatrovateľky sa ťažko dostanú k ponukám prác, lebo trh reálne ovládajú agentúry. Je tu stret záujmov. Sme síce živnostníci, ale nemáme šancu získať prácu samostatne. Musíme prijať podmienky agentúry.
Ako to vyzerá v praxi
Funguje to tak, že slovenská agentúra hľadá ľudí na prácu opatrovateľky v Rakúsku, agentúra z Rakúska ponúkne prácu a obe si navzájom nechajú vyplatiť provízie za sprostredkovanie práce. Pritom v Rakúsku je zakázané, aby pracovná agentúra “dodávala” zamestnancov inej pracovnej agentúre a nechala si zaplatiť províziu. Agentúra určuje platy, pracovné podmienky, pokuty. Priemerný plat opatrovateľky je 60 až 80 eur v hrubom na deň. V Rakúsku som začínala pred šiestimi rokmi, poplatok za sprostredkovanie práce pre Slovensku bol 440 eur. Ešte predtým som si musela urobiť opatrovateľský kurz za 260 eur. Pochádzam z Liptovského Mikuláša, kde nebolo jednoduché nájsť si zamestnanie. Len za pohovor som musela zaplatiť 70 eur.
To ešte väčšmi vyvoláva tlak, aby ste zmluvu podpísali, keďže ste ešte pred získaním práce zaplatili veľa peňazí…
Mne dali zmluvu na 40 eur za deň a vybavenie všetkých potrebných dokladov, sociálneho poistenia a živnosti. Zabezpečili cestu z Bratislavy do Grazu, zmluvu s rakúskou agentúrou som podpisovala ešte v taxíku na letisku Schwechat, tam si vyžiadali ešte poplatok 350 eur za sprostredkovanie pre rakúsku stranu. „Bože môj, chcem ísť domov,“ hovorila som si prvé dva týždne. Splácala som to pol roka.
Oplatí sa Slovenkám chodiť sem pracovať ako opatrovateľky, keď musia platiť toľko poplatkov?
Čím ďalej, tým menej. Ženy, ktoré tu pracujú šestnásť rokov, hovoria, ako to bolo v tom čase lukratívne. Dnes je tu už mnoho agentúr, prichádzajú aj ženy z Rumunska. Ženy sú pod tlakom, aby zobrali všetko, čo ponúknu.
Koľko v premere zarobia slovenské opatrovateľky v Rakúsku v čistom?
Asi 600 až 800 eur. Realita je úplne inde, ako sú prvé predstavy. Oplatí sa to stále ženám z tých hladových dolín, kde skutočne nie je robota. Pre nich je stále lepšie odísť na dva týždne preč a priniesť takúto sumu domov.
Opíšte nám váš pracovný deň, keď ste boli opatrovateľkou?
Moja pacientka trpela demenciou, takže to bol nonstop kolotoč. Neustále som počula, ako volá: sestra, sestra, sestra. Nie je možné mať voľno, záskok. Ani rodiny si mnohokrát nemôžu dovoliť platiť aj druhého človeka.
Koľko peňazí zaplatí rodina agentúre za opatrovateľku?
Od 2000 do 2600 eur. Kvalitní ľudia smerujú do rodín, ktoré platia vyššiu sumu. Ten rozdiel v sume ide agentúre a na odvody. Je to rozdielne. Niektoré agentúry platia na mesiac, iné na deň, niektoré zase vyplácajú opatrovateľky na Slovensku.
Vyplácajú ich na Slovensku?
Funguje tu tzv. Inkaso Reich. Teda právo, aby od rodiny prevzali honorár za opatrovateľku. Aj keď suma za prácu ide na meno opatrovateľky, vrátane provízie pre agentúru, ona dostane na svoju slovenskú adresu iba faktúru a na účet peniaze bez provízie a poplatkov. Lenže v Rakúsku musí platiť dane z celej sumy, teda aj za províziu pre agentúru. Napríklad na papieri má sumu za deň 80 eur, dostane v skutočnosti na účet 63 eur, ale dane platí z hrubej sumy. Rakúske úrady sa nezaujímajú, čo sa deje na Slovensku, ale u nich…
Je pravda, že opatrovateľky majú diktovanú dopravu taxíkmi?
Mať vlastnú dopravu je pre agentúry veľmi výnosný biznis. Môžu si pýtať poplatky od opatrovateliek, aj províziu od zmluvných taxikárov. V zmluve tak majú napísané, že opatrovateľ musí využívať služby spriatelenej taxislužby. Na túto sumu sa skladá aj rodina. Niektoré agentúry riešia dopravu z bytu opatrovateľky na Slovensku do bytu klienta v Rakúsku. Iné iba z Bratislavy, alebo z rakúskeho letiska. Je to rozdielne, opatrovateľka ale prichádza o citeľnú sumu peňazí. Pritom to nemá nič spoločné s opatrovaním.
Prečo si agentúry nevyberajú iba ženy, ktoré majú prax v opatrovaní alebo vzdelanie?
Čím neskúsenejšia opatrovateľka, tým je to pre agentúru lukratívnejšie. Napríklad: rodina hľadá opatrovateľku a osloví agentúru. Pošlú im skúsenú ženu, ktorá vie plynulo po nemecky, má skúsenosti, je empatická. Ako druhú pošle úplnú začiatočníčku, ktorá musí, samozrejme, zaplatiť províziu agentúre, aj rodina za túto opatrovateľku platí províziu. Tak má rodina jednu ženu, ktorá je super a druhá nie. Zavolajú do agentúry, že ju chcú vymeniť a pošlú ďalšiu začiatočníčku, a tak sa kolotoč opakuje.
Viete povedať, z ktorých okresov Slovenska najčastejšie prichádzajú opatrovateľky do Rakúska?
Netuším. Neexistujú nijaké štatistiky, lebo oficiálne sme podnikateľkami. Najviac ich je ale z východu Slovenska. Ženy sú frustrované a nespokojné. Sú dva týždne mimo domova, nevidia svoje deti, tie potom doslova vychováva ulica. Rozpadávajú sa im manželstvá, rodinné vzťahy. Lenže, keď v ich regiónoch nie je práca, alebo mzda je polovičná, tak chodia sem. A štát je spokojný, lebo má preč ďalších ľudí zo štatistík nezamestnanosti.
Poznáte konkrétny prípad opatrovateľky, ktorej sa takto rozpadol pre prácu súkromný život?
Poviem to na svojom príklade. Mne sa tiež rozpadol vzťah po troch mesiacoch, ako som prišla do Rakúska. Neboli sme zosobášení a nemali sme deti. Nie je možné to udržať. Nielen to odlúčenie, ale aj keď prinesiete domov viac peňazí, ako muž dokáže zarobiť. Pre muža je to frustrujúce, ak jeho žena zarobí viac. Príde upodozrievanie, čo vo Viedni vlastne robím a odkiaľ sú tie peniaze.
Aký bol váš prvý klient?
Bývala som v Grazi v malom domčeku s 98-ročnou starenkou. V kuchyni mala posteľ, ja som spávala vo vedľajšej izbe na rozťahovacom gauči. Jej syn žil 350 kilometrov ďaleko od nej a nemohol sa o ňu starať. Je to krásna práca, ale osobne som to vydržala dva roky.
Neuvažovali ste, že ostanete doma?
Nie. Keď tu začnete pracovať, máte zárobok, potom dostanete vypočítané odvody, ktoré musíte zaplatiť, zaplatiť agentúru. Pre mňa by skončenie práce nebolo nijaké východisko. Ostala by som bez práce a v dlhoch. Poznám niekoľko Sloveniek, ktoré sa vrátili na Slovensko, aby si udržali manželstvo a nestratili kontakt s deťmi. Je to psychicky náročná robota. Niektorí klienti trpia demenciou, počas dňa sa v myšlienkach vracajú do obdobia vojny. Nadávajú na opatrovateľky, lebo majú problém s našou kultúrou.
