Generálny tajomník NATO Mark Rutte v rozhovore pre televíziu CNN uviedol, že s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v stredu vo Washingtone viedol „úprimný a otvorený“ rozhovor. Potvrdil, že spolu hovorili aj o reakcii európskych členov Severoatlantickej aliancie na vojnu na Blízkom východe.
Rutte v rozhovore uviedol, že Trump je „zjavne sklamaný“ zo spojencov v NATO. Šéf aliancie však prezidentovi počas stretnutia pripomenul, že veľká väčšina európskych krajín „bola nápomocná“.
„Mohol som poukázať na skutočnosť, že veľká väčšina európskych krajín bola nápomocná so základňami, logistikou, preletmi a zabezpečením toho, aby splnili svoje záväzky,“ povedal Rutte.
Na otázku, či je svet v súčasnosti bezpečnejší, než bol pred vojnou na Blízkom východe, odpovedal šéf aliancie „absolútne“. Pripísal to Trumpovmu „vodcovstvu“ pri oslabovaní jadrových hrozieb zo strany Iránu.
Členovia NATO podľa Rutteho nepovažujú vojnu v Iráne za nelegálnu a väčšina sa zhodla, že bolo dôležité oslabiť iránske jadrové kapacity.
Agentúra AP pripomína, že Trump naznačil, že Spojené štáty by mohli zvážiť vystúpenie z NATO po tom, ako členské štáty ignorovali jeho výzvu o pomoc vo vojne s Iránom.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová pred stretnutím lídrov uviedla, že Severoatlantická aliancia sa USA v konflikte s Iránom „otočila chrbtom“. Trump mal podľa jej slov s Ruttem o možnosti vystúpenia Spojených štátov z NATO diskutovať.
Šéf aliancie sa skôr v stredu stretol aj s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, dodáva AP. Rezort diplomacie vo vyhlásení uviedol, že spoločne diskutovali o vojne s Iránom, ako aj o snahách USA sprostredkovať koniec vojny medzi Ruskom a Ukrajinou a o „posilnení koordinácie a presune bremena na spojencov v NATO“.
Trump po stretnutí s Ruttem však alianciu na svojej platforme Truth Social opäť kritizoval. „NATO PRI NÁS NEBOLO, KEĎ SME HO POTREBOVALI, A NEBUDE PRI NÁS, ANI AK HO BUDEME POTREBOVAŤ ZNOVU. SPOMEŇTE SI NA GRÓNSKO, TEN VEĽKÝ, ZLE RIADENÝ KUS ĽADU,“ napísal v príspevku.
Podľa BBC sa týmto vyjadrením zrejme odvolával na svoj v minulosti deklarovaný zámer pripojiť Grónsko, poloautonómne územie Dánska, k USA. Proti tomuto kroku sa vtedy postavilo mnoho členských krajín NATO.
