Podpredseda Národnej rady (NR) SR Juraj Šeliga vyzval prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby odložila vymenovanie Maroša Žilinku do funkcie generálneho prokurátora, až pokým sa nevysvetlia niektoré okolnosti z verejného vypočutia kandidátov na post šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR.
Žilinka mal na ňom podľa Šeligu poprieť, že by sa podnikateľ Michal Gučík angažoval v prospech jeho zvolenia. Podľa Šeligu a poslanca NR SR za SaS Ondreja Dostála nehovoril pravdu. Žilinka sa vraj v lete stretol s predsedom SaS Richardom Sulíkom, požiadať o stretnutie mal Gučík.
„Na vypočutí kandidátov na generálneho prokurátora som sa spýtal pána Maroša Žilinku, či rokoval s niekým v rámci koalície o svojej podpore pri voľbe na generálneho prokurátora. Dnes sa ukázalo, že Maroš Žilinka klamal, klamal keď hovoril, že za neho Gučík neloboval – dnes je potvrdené, že mu vybavoval stretnutie u Sulíka.
Na priamu otázku, či pán Žilinka rokoval s niekým z koalície, v odpovedi klamal – dnes Sulík potvrdil, že sa stretli a rozprávali sa,“ napísal Šeliga na sociálnej sieti. Sulík potvrdil, že mu v lete volal Michal Gučík a pýtal sa, či prijme Žilinku. „Odpovedal som mu, že volá zbytočne, lebo keby mi zavolal pán Žilinka, tak ho prijmem rovnako. Nedá sa to nazvať lobovaním,“ povedal Sulík.
Skonštatoval, že sa mu prišiel predstaviť ako predsedovi koaličnej strany. Šéf SaS na tom nevidí nič zlé. Dodal, že sa stretol aj s ďalšími kandidátmi, napríklad s Jurajom Klimentom, Jozefom Čentéšom a Jánom Šantom.
Prezidentka Šeligovu žiadosť neakceptovala a Maroša Žilinku vymenovala za nového generálneho prokurátora v pôvodne naplánovanom termíne. Urobila tak po tom, čo ho 3. decembra 132 hlasmi schválila NR SR za kandidáta na túto funkciu.
Čaputová v slávnostnom príhovore vyslovila želanie, aby sme si tento moment pamätali ako začiatok novej éry vo fungovaní prokuratúry, pričom túto nádej si spája s pôsobením Žilinku vo funkcii generálneho prokurátora.
Prezidentka pripomenula, že od polovice deväťdesiatych rokov, keď sa prokuratúra sformovala ako orgán v samostatnom štáte, pôsobila ako monokratická a pomerne uzavretá inštitúcia. Ako ustanovizeň, ktorá v niektorých prípadoch fungovala ako štát v štáte.
Dôsledky tejto uzavretosti je podľa nej vidieť aj dnes. „Očistec, Judáš či Božie mlyny nie sú len v diskusii bežne používané biblické motívy, ale aj názvy policajných akcií, po ktorých okrem sudcov a policajtov končia vo väzbe tiež predstavitelia prokuratúry,” pokračovala.
Hoci prokuratúra mala garantovať, že zákon bude platiť rovnako pre každého, v tejto svojej úlohe podľa Čaputovej často zlyhávala. „Dlhé roky sa tu zákon uplatňoval inak k bežným ľuďom a inak k vplyvným osobám, ktorým sa vďaka svojmu postaveniu a konexiám uplatňoval špeciálny prístup.
Pretože tam, kde niet žalobcu, niet ani sudcu. Exponenti moci a ich klienti boli spoľahlivo chránení pred následkami svojich činov. Táto éra sa nielenže musí skončiť, ale musí sa skončiť do dôsledkov, aby sa nikdy nemohla zopakovať,” zdôraznila v príhovore. Podľa prezidentky musí byť cieľom ozdravenie prokuratúry.
Po tom, ako prezidentka vymenovala Maroša Žilinku za nového generálneho prokurátora, Juraj Šeliga uviedol, že on svoje pochybnosti vyjadril a rozhodnutie prezidentky plne rešpektuje.
„Je iste zrejmé, že moja dôvera v pána Žilinku je naštrbená, ale to neznamená, že svojou činnosťou ma nemôže presvedčiť. Čo je však omnoho dôležitejšie, aby svojimi krokmi a skutkami presvedčil verejnosť,” vyhlásil.
