Liberáli a slniečkari idú do európskych volieb s heslom „Silnejšia Európa znamená silnejšie Slovensko“. Krásna, ale zradná predstava. Rozoberme si ju. Po demokratizačných revolúciách vo východnej Európe začali pre západnú Európu zlaté časy.
Počas dvadsaťročnej dekády medzi rokmi 1989 – 2009 veľké západné nadnárodné firmy obsadili trhy východnej Európy, vlastnícky sa zmocnili celých strategických odvetví i bánk a začali profitovať z lacnej, pritom kvalifikovanej pracovnej sily krajín východnej Európy.
Ak západná Európa v 90-tych rokoch hospodársky utešene rástla, ekonomiky krajín východnej Európy sa prepadli o 25 percent. Až niekedy na prelome roka 2000 sa naše krajiny dostali na výkonnostnú úroveň spred revolučného obdobia, samozrejme, už len v podobe európskych nádenníkov.
Svoju nadradenú pozíciu západná Európa využila aj pri vyjednávaní podmienok o vstupe do EÚ pred rokom 2004, keď novým členským krajinám nanútila svoje predstavy. Napríklad Slovensku predčasné odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, a väčšine východných krajín nevýhodné dotačné schémy pre poľnohospodárstvo.
V tom období síce viaceré východné krajiny už začali vykazovať pomerne masívny hospodársky rast, ten však vzhľadom na výrazne nižšiu úroveň východiskovej základne neznamenal a neznamená, že sa ekonomická a sociálna úroveň západnej a východnej Európy zbližujú.
Opak je pravdou a nožnice medzi slabšími a silnejšími sa ďalej otvárajú. Kapitál, ktorý prúdi do východnej Európy, prináša poväčšine len mechanickú prácu pri montážnych linkách, za mzdy, ktoré v našich podmienkach sú nadpriemerné, ale z pohľadu Západu ide o žobrácke almužny.
Západ bohatne, ale pritom sa ošíva prispievať na podporné kohézne fondy, ktoré majú aspoň v minimálnej miere pomôcť v Európe tým slabším. Ak nezabojujeme, Západ nás vyzlečie aj z trenírok a bude chcieť za to dokonca aj poďakovanie.
(Autor je podpredsedom Národnej koalície a kandidátom strany vo voľbách do Európskeho parlamentu)
